Kultura2626

Pieravod ksiandza Łašuka vyklikaŭ niezadavolenaść parafijan

Vierniki prasili pakinuć śviatara na raniejšym miescy.

Vierniki prasili pakinuć a. Ihara Łašuka na raniejšym miescy. Ich zvarot nie padtrymała katalickaje duchavienstva.

Vierniki źviarnulisia ŭ Minska-Mahiloŭskuju archidyjaceziju z prośbaj pakinuć ksiandza Ihara pry parafii Sv. Jana Chryściciela ŭ Minsku. «Zdajecca, nie tak šmat u Biełarusi śviataroŭ, jakija b ... zmahli raspačać pabudovu novaha kaścioła, jak a.Ihar Łašuk. Miarkujem, što praź jahony prykład słužeńnia Bohu i ludziam, kaściolnaja supolnaść u Sierabrancy pavialičvajecca hod ad hoda. Dziakujučy jaho niazhasnaj enierhii kaściolny kompleks parafii Sv. Jana Chryściciela dabudoŭvajecca. I my na prykładzie probašča a. Ihara taksama imkniemsia spryčynicca da adnaŭleńnia našych śviatyniaŭ».

Adkaz jany atrymali ad nastajaciela ordena Salezijancaŭ Dona Boska, da jakoha naležyć ksiondz Ihar, Džuzepe Pielicary. U im havarycca, što «pieravod na inšaje miesca — heta zvyčajnaja sprava ŭ žyćci kožnaha salezijanca. U nas niama pastajanstva miescaprybyvańnia, jak u starych manašaskich ardenaŭ. Zarok pasłuchmianaści nie nadta lohki ŭ vykanańni. Jon patrabuje achviaraŭ nie tolki dla manacha, jaki jaho daje, ale i dla tych, chto manacha lubić».

Z 1 žniŭnia ksiondz Ihar Łašuk pryznačany nastajacielem ryma-katalickaj parafii ŭ v. Bahdanava Vałožynskaha rajona.

Sam ksiondz nie viedaje pryčynu pieravodu. I, zhodna z zarokam, padparadkujecca voli nastajaciela.

Ihar Łašuk naradziŭsia 30 sakavika 1966 hoda ŭ v. Makašy Niaśvižskaha rajona. Jon vyznačyŭsia svajoj pracaj pa stvareńni katalickich parafij i viartańni šerahu chramaŭ viernikam. Pakinuŭšy vučobu ŭ Hrodzienskim sielskahaspadarčym instytucie, pačaŭ pracavać zakrystyjaninam u Niaśvižskim farnym kaściole. U 1988-1989 hodzie arhanizavaŭ parafiju Svsv. Piatra i Paŭła ŭ v. Novy Śvieržań Staŭbcoŭskaha rajona, arhanizavaŭ viartańnie kaścioła i parafii Sv. Jana Chryściciela ŭ p. Snoŭ Niaśvižskaha rajona. Vypusknik Londskaj salezijanskaj duchoŭnaj sieminaryi. U 1990 hodzie vydaŭ pieršy paśla Druhoj suśvietnaj vajny «Karotki Katechizm dla biełarusaŭ-katolikaŭ» na biełaruskaj movie.

U 1993 hodzie atrymaŭ śviatarskija paśviačeńni. Pracavaŭ vikaryjem u parafii Biezzahannaha Začaćcia Najśviaciejšaj Panny Maryi ŭ Lidzie. Tam zasnavaŭ parafiju Sv. Jana Boska ŭ pasiołku Maładziožnym (nazva parafii paźniej była źmieniena). U Minsku stvaryŭ parafii Śviatoha Ducha i Božaha Cieła. U 1996 byŭ pryznačany probaščam parafii Śviatoha Jana Chryściciela ŭ Minsku. Pry im pačałosia budaŭnictva kaścioła ŭ Minsku, upieršyniu za 100 apošnich hadoŭ.

Kamientary26

Ciapier čytajuć

Ministr suviazi: Abmiežavańni mabilnaha internetu zakranuć 1,7 miljona biełarusaŭ13

Ministr suviazi: Abmiežavańni mabilnaha internetu zakranuć 1,7 miljona biełarusaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp adklikaŭ zaprašeńnie Kanady ŭ Radu miru11

Pieramovy Pucina z Uitkafam i Kušnieram zaviaršylisia3

Tramp i Rute sfarmulavali pahadnieńnie pa Hrenłandyi3

Biełaruski dydžej zrabiŭ chitom dyskatek «Kałychanku»3

Tramp zajaviŭ, što da Irana nakiroŭvajucca amierykanskija vajskovyja karabli4

Histaryčny pierałom. Viecier i sonca stali hałoŭnymi krynicami elektraenierhii ŭ Jeŭrasajuzie19

Seks, śmierć i zdrada. U KNDR źniali prapahandyscki film halivudskaha ŭzoru4

U Kramli pačalisia pieramovy Pucina z pradstaŭnikami Trampa1

Abviaścili naminantaŭ na sioletniaha «Oskara». U filma «Hrešniki» 16 naminacyj

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ministr suviazi: Abmiežavańni mabilnaha internetu zakranuć 1,7 miljona biełarusaŭ13

Ministr suviazi: Abmiežavańni mabilnaha internetu zakranuć 1,7 miljona biełarusaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić