Ekanomika

Mahiloŭski vahonabudaŭničy zavod admoviŭsia ad ekspartu

Mahiloŭski vahonabudaŭničy zavod skasavaŭ kantrakty z partniorami ŭ Rasii i Kazachstanie na pastaŭku hruzavych vahonaŭ, kab zabiaśpiečyć imi ŭnutrany rynak.

Siońnia Biełaruś, jak i krainy postsavieckaj prastory, adčuvaje vostry deficyt u hruzavym ruchomym składzie ŭ suviazi z usio bolšaj kolkaściu hruzapieravozak, u tym liku ekspartnych. Tolki Biełaruskaja čyhunka maje patrebu štohod abnaŭlać 2 tys. adzinak hruzavych vahonaŭ, a pakolki mahutnaści mahiloŭskich vahonabudaŭnikoŭ pakul nie dazvalajuć zabiaśpiečvać unutrany popyt, davodzicca tracić valutu i zakuplać vahony za miažoj. Tamu ŭradam krainy i było pryniataje rašeńnie ab pracy zavoda tolki na zabiaśpiečańnie biełaruskaha rynku. Da kanca hoda Mahiloŭski vahonabudaŭničy zavod budzie pracavać tolki na biełaruskich spažyŭcoŭ — 500 vahonaŭ pastavić BČ i 700 vahonaŭ-chopieraŭ — Biełaruśkaliju, choć u siońniašnich ekanamičnych umovach moh by 100% svajoj pradukcyi ekspartavać.

Pavodle słovaŭ dyrektara SZAT «Mahiloŭski vahonabudaŭničy zavod» Valeryja Osipava, siońnia robicca ŭsio mahčymaje, kab pavialičyć mahutnaści vytvorčaści. Asnoŭnaj prablemaj da niadaŭniaha času byli pastaŭki vahonnaha lićcia. Nichto ŭ Biełarusi jaho nie vyrablaje, a ŭ Rasii i Ukrainie lićcia taksama nie chapaje, i zavod atrymlivaŭ hetuju pradukcyju pa reštkavym pryncypie.

Prablemu atrymałasia vyrašyć, zaklučyŭšy kantrakt na pastaŭku lićcia z kitajskimi partniorami. Dniami tavarystva atrymała pieršuju partyju — 96 vahonakamplektaŭ, a sa śniežnia płanujecca atrymlivać 286 kamplektaŭ štomiesiac.

U pierśpiektyvie prablemu lićcia płanujecca vyrašyć za košt budaŭnictva ŭ Mahilovie liciejnaha zavoda, jaki całkam zabiaśpiečyć lićciom Biełaruskuju čyhunku i mahiloŭskich vahonabudaŭnikoŭ.
Vyznačanaja placoŭka ŭ SEZ «Mahiloŭ» i viadziecca pošuk inviestara. Jaho ŭvod u ekspłuatacyju pryznačany na 2013 hod.

SZAT «Mahiloŭski vahonabudaŭničy zavod» zarehistravanaje ŭ sakaviku 2005 hoda i raźmieščanaje na vytvorčych płoščach Mahiloŭskaha aŭtazavoda (MaAZ), jaki taksama ŭvachodzić u skład vytvorčaha abjadnańnia «BiełAZ». U statutnym fondzie vahonabudaŭničaha pradpryjemstva 99% akcyj naležyć BiełAZu. Ciapier tut pracuje bolš za 350 čałaviek.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku16

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku

Usie naviny →
Usie naviny

10 000 aŭtaraŭ u Brytanii vypuścili «pustuju» knihu, pratestujučy suprać vykarystańnia štučnaha intelektu8

Śledčy kamitet Biełarusi nabyŭ suvienirnyja hadzińniki pa 800 dalaraŭ3

«Nie Dzień Voli, a tydzień». Sieviaryniec raskazaŭ pra padrychtoŭku śviatkavańnia 25 Sakavika12

U Viciebsku zdajecca ŭ arendu budynak, u jakim vučyŭsia Mark Šahał

Biełarusku z rasijaninam vysłali z Čarnahoryi za seks u aŭto na vačach u minakoŭ14

Padčas bambardzirovak Irana amierykancy nie kranajuć maleńki vostraŭ — hałoŭnuju naftavuju arteryju. Čamu?2

Hety bałkon vy bačyli z Płoščy Pieramohi. Zaraz tam pradajuć kvateru

Minzdaroŭja prakamientavała trahiedyju ŭ Dziaržynskaj balnicy, dzie pamierli paradzicha i niemaŭla7

U adnym z rehijonaŭ Biełarusi ŭspyška niebiaśpiečnaha virusa — jak abaranicca3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku16

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić