Kultura11

Interniet-kniha pieramahła papiarovuju

Tendencyi Frankfurckaha knižnaha kirmaša – najbujniejšaha ŭ śviecie.

Frankfurcie-na-Majnie raspačynajecca najbujniejšy knižny kirmaš śvietu. Jaho hanarovym hościem sioleta stanie Isłandyja, projduć sustrečy z Umbierta Eka i Maryjo Varhasam Ljosam, a adnoj z hałoŭnych tem stanie pieramoha ličbavych nośbitaŭ nad papiarovymi.

12 kastryčnika ŭ Frankfurcie-na-Majnie ŭ 63-ci raz pačaŭsia Mižnarodny knižny kirmaš, najbujniejšy ŭ śviecie. Sioleta ŭ im biaruć udzieł

7384 vydaviectvy z 106 krain, a padčas jaho zapłanavana kala 3200 mierapryjemstvaŭ.

Arhanizatary abiacajuć, zachavaŭšy asnoŭny akcent na knihach i znosinach udzielnikaŭ knižnaha pracesu, źviarnuć uvahu i na šlach raźvićcia industryi, abmierkavaŭšy novyja biznes-madeli z pradstaŭnikami kino, telebačańnia i z stvaralnikami kamputarnych hulniaŭ. Zrazumieła, nie abydziecca kirmaš i biez abmierkavańnia (i asudžeńnia) knižnaha piractva elektronnych vydańniaŭ. «Ličbavaja revalucyja» ŭ knihavydańni budzie abmiarkoŭvacca i z druhoha boku: pa słovach kiraŭnika arhkamiteta Jurhiena Bosa,

vystava stanie pieršaj, na jakoj kolkaść vydańniaŭ u viersijach dla ryderaŭ i płanšetnych kamputaraŭ pieravysić lik čysta «papiarovych» knižnych prajektaŭ.

Zrešty, pošukam aptymalnych form uzajemadziejańnia piśmieńnikaŭ, vydaŭcoŭ i knihahandlaroŭ ŭ Frankfurcie zajmajucca z spradviečnych časoŭ: heta nie tolki najbujniejšy, ale i najstarejšy kirmaš, jaki viadučaja svaju historyju jašče z časoŭ źjaŭleńnia pieršych drukavanych knih.

U isnujučym farmacie forum u Frankfurcie-na-Majnie prachodzić ad 1949 hoda.

Tradycyjna na kožnym kirmašy adna z krain źjaŭlajecca hanarovym hościem — z razhornutaj ekspazicyjaj, pašyranaj dadatkovymi vystavami. Sioleta hanarovym hościem stała Isłandyja — u suviazi z hetaj padziejaj

niamieckija vydaŭcy vypuścili prykładna 200 knih isłandskich aŭtaraŭ i apublikavali novyja pierakłady isłandskich sah.
Centralnaj temaj afarmleńnia paviljona hetaj krainy stała spałučeńnie ciemry i śviatła — takim čynam kraina padkreślivaje svaju palarnuju hieahrafiju.

Siarod piśmieńnikaŭ, čyjo źjaŭleńnie čakajecca na kirmašy, letašni

łaŭreat Nobieleŭskaj premii pa litaratury pieruaniec Maryjo Varhas Ljosa, a taksama italjanski piśmieńnik, historyk i fiłosaf Umbierta Eka.
Roŭna hod tamu vyjšaŭ jaho raman «Pražskija mohiłki».

Napiaredadni adkryćcia vystavy pa tradycyi byŭ abvieščany łaŭreat Niamieckaj litaraturnaj premii za 2011 hod: uznaharodu za raman ab uschodniehiermanskaj siamji «U zmročnyja časy» — «In Zeiten des abnehmenden Lichts» — atrymaŭ piśmieńnik, režysior i pierakładčyk Ojhien Ruhie, jaki naradziŭsia ŭ SSSR, a vyras u HDR.

Kamientary1

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?1

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?

Usie naviny →
Usie naviny

Aršanski jabaćka nie dajšoŭ praź śnieh da ściaha na płoščy i ciapier skardzicca na kamunalnikaŭ2

Na fiermie pad Homielem cialat padčas marozu apranajuć u kambiniezony FOTAFAKT

Na fota z fajłaŭ Epštejna brytanskaha prynca Endru źniali na kaleniach pierad lažačaj žančynaj9

Ukrainskaja śpiavačka Jołka atrymała rasijskaje hramadzianstva5

Džefry Epštejn niekalki razoŭ atrymlivaŭ vizu ŭ Biełaruś. I dakładna naviedvaŭ našuju krainu10

«Heta budzie bomba!» U novym minskim kaściole źjavicca arhan2

Nikoł Pašynian pravioŭ viečarynu, na jakoj sam byŭ bubnačom2

Niamiecki ŭrad zasakreciŭ infarmacyju ab prajektach u Biełarusi, jakuju zapytvaje «Alternatyva dla Hiermanii»20

Za niezakonnaje pachavańnie chatniaha hadavanca biełarusam pahražaje vialiki štraf12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?1

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić