Mierkavańni1515

Tolki adukacyja ci Až adukacyja

Što treba rabić, kali my sapraŭdy raźličvajem na demakratyčnyja pieramieny. Dyskusijnaje mierkavańnie Biruty Jankievič z pošty Redakcyi.

Što treba rabić, kali my sapraŭdy raźličvajem na demakratyčnyja pieramieny. Dyskusijnaje mierkavańnie Biruty Jankievič z pošty Redakcyi.

Peŭnaja častka biełaruskaj apazycyi raźličvaje źmianić ułady ŭ Biełarusi pry adpaviednym pavarocie žadańniaŭ Maskvy. Kali taki scenar ździejśnicca, «nacyjanalnaj apazycyi» zastanucca da kiravańnia chiba što Ministerstva achovy zdaroŭja, Ministerstva kultury, a kali pašencić — i Ministerstva adukacyi.

Ci varta niešta rabić, kab atrymać tak mała? Mnie zdajecca – varta.

My budziem mieć mahčymaść na pieramohu ŭ šyrokim sensie hetaha słova, kali budziem padrychtavanyja i zładžana spracujem tam, dzie nam daduć heta zrabić. A hałoŭnaje — u halinie adukacyi i kultury. Kali na nastupny dzień pa źmienie ŭłady (nie praz try dni i nie praź miesiac, ale na nastupny dzień, pakul nia projdzie eŭfaryja ad «pieramohi») my zdolejem raspačać praces biełarusizacyi adukacyi (pieradusim — biełaruskaja historyja, mova, litaratura, navuka pra hramadztva, anhielskaja mova), my budziem mieć šaniec na pieramohu.

Heta budzie ciažkaja praca, bo treba budzie chutka padrychtavać nastaŭnikaŭ da pracy z novymi padručnikami i novaj metodykaj, tut spatrebicca dapamoha biełaruskich NDA, ichnyja zamiežnyja kantakty, vopyt našych hienijalnych nastaŭnikaŭ, niekatoryja ź jakich ciapier navat prosta nia majuć mahčymaści pracavać u biełaruskaj systemie adukacyi.

Nam treba budzie za niekalki miesiacaŭ nadrukavać ahromnistuju kolkaść jakasnych kalarovych padručnikaŭ. Nam treba budzie naładzić systemu pracy školnaha samakiravańnia. I my heta ŭsio navat zrobim, kali... budziem da hetaha idealna padrychtavanyja.

Padrychtavanyja nia tolki maralna (ciapier stvarajecca adčuvańnie, što kali niechta rychtujecca da taho, što treba budzie kiravać niejkaj halinoj u krainie, to vyklučna maralna). Treba mieć raspracavanyja padručniki, prynamsi na piać hałoŭnych pradmietaŭ, paznačanym vyšej. I heta nia musiać być pierapisanyja staryja padručniki — heta musiać być padručniki, jakija b dapamahali vučyć dziaciej dumać, samastojna aceńvać sytuacyi i prymać na padstavie analizu rašeńni. Metodyki, zbudavanyja na padstavie modulnych systemaŭ, inšych sučasnych metodykaŭ navučańnia, jakija my ciapier musim vyvučać i adaptavać. Raspracavanyja prahramy treninhaŭ dla nastaŭnikaŭ pa tym, jakim čynam karystacca novymi metodykami i padručnikami, hetaksama — treninhi dla dziaciej, baćkoŭ i nastaŭnikaŭ pa tym, jakim čynam naładzić efektyŭnaje školnaje samakiravańnie. I ŭsio heta treba rychtavać ciapier. I rychtavać na vielmi surjoznym uzroŭni. Treba mieć padrychtavany biudžet uviadzieńnia źmienaŭ u škołach. Biudžet, jaki, akramia ŭsiaho, budzie ŭklučać novuju aparaturu dla vykarystańnia novych aŭdyjo‑ i videamateryjałaŭ va ŭsich škołach, treninhi pa navučańni nastaŭnikaŭ, drukavańnie padručnikaŭ, vytvorčaść nieabchodnaj kolkaści inšych materyjałaŭ i h.d. Treba vielmi dobra pradumać krynicy finansavańnia, ź jakich buduć spansaravacca padobnyja źmieny, asablivuju ŭvahu nadaŭšy alternatyŭnym dziaržaŭnamu biudžetu krynicam, bo finansavańnie adukacyi naŭrad ci stanie pryjarytetnaj zadačaj uradu.

Kali my padrychtujem i praviadziem dobruju reformu systemy adukacyi, jakaja dapamoža nia tolki navučyć dziaciej historyi Biełarusi, jakoj jany mohuć hanarycca i ź jakoj siabie asacyjavać, navučym ich samastojna myślić, ale i zakładziom pačatki hramadzianskaj supolnaści ŭ šyrokim płaście hramadztva — mienavita praz školnaje samakiravańnie, tady my sapraŭdy raspačniem niezvarotny praces stanaŭleńnia hramadzianskaj supolnaści ŭ Biełarusi. A jak viadoma, tolki volnaje hramadztva zmoža racyjanalna abirać svaju budučyniu padčas hałasavańnia na vybarach i inšych prajavaŭ biespasiaredniaha ci pasiaredniaha volevyjaŭleńnia. Mienavita hramadztva z ustalavanymi mechanizmami dziejnaści hramadzianskaj supolnaści, što składajecca z dobra adukavanych hramadzianaŭ, nia maje vialikich šancaŭ stać na šlach dyktatury.

Paŭtarusia. Mienavita ciapier čas na padrychtoŭku padručnikaŭ, prahramaŭ, metodykaŭ, zasnavanych na najlepšych zachodnich i starabiełaruskich tradycyjach adukacyi. Miarkujučy z raźvićcia padziejaŭ — zaŭtra moža być pozna.

Kamientary15

Ciapier čytajuć

U Minsku rasčyščali dvor i adkapali trup mužčyny

U Minsku rasčyščali dvor i adkapali trup mužčyny

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruś zamiataje śnieham FOTY4

Tramp źbirajecca pavialičyć vajskovyja vydatki ZŠA da rekordnaha ŭzroŭniu z 1950-ch1

Irak pačaŭ nacyjanalizacyju najbujniejšaha zamiežnaha aktyvu «Łukojła»4

Vynieśli miakki prysud bieraściejcu, jaki pahražaŭ siłavikam nažami1

Łukašenka: Toje, što adbyvajecca vakoł nas, nie zaležyć ad nas. Šalenstva i jašče raz šalenstva18

Łukašenka pra vykradańnie Madura: Heta sastupka Trampa vajskoŭcam za Afhanistan26

U Minsku nie tolki zanosy, ale i zatory, i šmatlikija avaryi3

«Muž syšoŭ ź Sipłym i Małym». Imavierna, pad Kramatorskam ukraincy adnym macham ubajdosili troch biełaruskich najomnikaŭ19

Zatrymanaha ŭ Francyi rasijskaha baskietbalista abmianiali na asudžanaha ŭ Rasii francuza1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku rasčyščali dvor i adkapali trup mužčyny

U Minsku rasčyščali dvor i adkapali trup mužčyny

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić