Kurdystan, padzieleny na try
My chadzili adnymi kalidorami, jeździli adnym tramvajem, častavali adzin adnaho harbataju dy vyśviatlali drobnyja nieparazumieńni. My ŭzdymali kielichi na niečych dniach narodzinaŭ dy nie zabyvalisia stelefanavacca, prykładna viedajučy chranalahičnyja aryjenciry śviataŭ — ci to našaha Dnia Voli, ci to musulmanskaha Novaha hodu. Apošnim razam z maim kolišnim susiedam pa internacie my «pierasieklisia» kala metro. Ja vymaviła dva słovy, ad jakich ź jahonaha tvaru adrazu źlacieła zvykłaja pryvietnaja razvažlivaść. Słovy byli — «Kurdystan» i «Adžałan»...
— Našyja kurdy ŭsie źjechali, — skazaŭ Amran. — Nikoha ź ich ciapier niama ŭ Miensku. Ty chiba zusim nia pamiataješ, jakija miž nami byli sprečki?
Možna padumać, sam jon šmat razumieŭ u našych kolišnich sprečkach z palakami dy ŭkraincami!
Pierš čym pražyć u Miensku bolš za piatnaccać hadoŭ, moj susied paśpieŭ naradzicca ŭ pravincyi Hilan na paŭdniovym zachadzie Iranu, uciačy ad fundamentalista Chamejni, pavučycca ŭ Kabulskim universytecie, potym źbiehčy ad niezrazumiełaj jamu saviecka-afhanskaj vajny... Ciapier vyrašaje, ci vierniecca na radzimu, ci pajedzie na Zachad, ci biełaruskija ŭłady daduć kolišniamu palityčnamu ŭciekaču palityčny prytułak. Kurdzkaje pytańnie majho znajomaha hłyboka chvaluje nia tolki tamu, što siarod jahonych siabroŭ jość kurdy, ale j tamu, što jon — hilaniec, pradstaŭnik jašče adnoj ź iranskich nacyjanalnych mienšaściaŭ. U Iranie hilancy majuć tyja ž pravy, što j kurdy, a iranski Kurdystan znachodzicca z pravincyjaj Hilan zusim pobač.
— Usie kurdy, jakich ja sustrakaŭ u Miensku, — praciahvaŭ znajomiec, — havorać pra kurdzkija prablemy nastolki emacyjna i pa-adžałanaŭsku, što časam zabyvajucca navat na praŭdzivyja fakty historyi i sučasnaści...
Naturalna, ja zacikaviłasia pohladam svajho iranskaha susieda na historyju dy sučasnaść kurdzkaha pytańnia.
Vytoki
Vytokam svajoj staražytnaj dziaržaŭnaści ŭ kurdaŭ pryniata ličyć pieramohu nad kryžakami, dasiahnutuju pad kiraŭnictvam vialikaha pałkavodca Surachadzina Ajubi, viadomaha jak Saładzin. Zrazumieła, kurdy zaličvajuć jaho pieršym u śpis svaich nacyjanalnych hierojaŭ. Praŭda, apanenty takoj traktoŭki historyi ličać Ajubi zusim nia kurdam, a persam z pachodžańnia, nie zabyvajučy ŭdakładnić, što kiravaŭ jon nia kurdzkim vojskam, a zbornym z mnohich narodaŭ «vojskam isłamu».
Siem stahodździaŭ tamu kurdy razburyli staražytnuju dziaržavu asyryjcaŭ. Paźniej jany trapili razam ź inšymi narodami ŭ Atamanskuju imperyju. Mienavita raspad hetaj dy inšych imperyjaŭ i naradziŭ mnohija ź siońniašnich kurdzkich prablemaŭ. Na pačatku XX st. paśla parazy Atamanskaj imperyi ŭ kalanijalnaj vajnie častka paduładnych joj terytoryjaŭ adyšła pad uładu Vialikaj Brytanii (Erzerumski dy Anatalijski pakty 1909 dy 1913 h.). Paśla I suśvietnaj vajny, dzie Turcyja vystupała ŭ chaŭrusie ź Niamieččynaj, raspad imperyi praciahvaŭsia: da pieramožcaŭ, krainaŭ Antanty, adyšli Irak, Syryja, apošniaja častka Jardanii... pad jurysdykcyjaj Stambułu zastalisia spradviečna tureckija terytoryi. Ale razam ź imi — častka Kurdystanu.
U 1915 hodzie pačynajecca sapraŭdnaja revalucyja z metaju stvareńnia «novaj Turcyi». «Baćka turkaŭ» Ataturk pravodzić tak zvanuju turkizacyju krainy. Kurdy adyhryvajuć fatalnuju rolu ŭ hetym pracesie, mabyć, nia viedajučy, što vajujuć suprać samich siabie. Vykarystoŭvajučy kurdzkija zbrojnyja atrady, Ataturk pravodzić etničnyja čystki i vyniščaje ŭ Tureččynie kala paŭtara miljona etničnych armianaŭ.
U 1919 hodzie adbyvajecca čarhovy i apošni pierapadzieł miežaŭ na mapie rehijonu. Faktyčna, umovy pry hetym dyktuje Vialikaja Brytanija. Stvareńnia niezaležnaj, prynamsi, choć naminalna, ale ŭsio ž asobnaj dziaržavy kurdaŭ, hetymi ŭmovami nie było praduhledžana. Šmat dla kaho heta vyhladaje niezrazumiełym, uličvajučy, što mienavita tady atrymaŭ niezaležnaść raniej kalanizavany Irak — dziaržava, jakaja nikoli nie isnavała pad hetkaju nazvaj — u adroźnieńnie ad Iranu-Persii, što nikoli nie była ničyjoj kalonijaj. Na persidzkaj movie słova «Irak» aznačaje «za rakoju». Pa-našamu kažučy, nibyta «Zarečča» atrymlivajecca.
Jak my ŭbačym potym, hetyja try dziaržavy (Iran z daŭniaj nacyjanalna-dziaržaŭnaj tradycyjaj, šmat času zaležny Irak i kalanizatar Tureččyna) praz farmavańnie masavaj psichalohii ŭskosnym čynam adyhrajuć svaju rolu i ŭ losach kurdaŭ.
Mienavita ŭ skład Turcyi, Iranu dy Iraku paśla apošniaha pierapadziełu miežaŭ i adyšli častki razrezanaha miežami Kurdystanu.
Navošta heta było zroblena? Čamu ziemli z kampaktnym nasielnictvam, jakoje havoryć na adnoj movie i maje ahulnyja tradycyi, treba było hetak raźmiažoŭvać? Vidavočna, anhielskija kalanizatary stavili svaje stratehičnyja mety. Naprošvajucca analohii ź pierasialeńniem, vyhnańniem cełych narodaŭ, ichnym źmiešvańniem dziela «farmavańnia adzinaha savieckaha narodu» za Stalina. Pry sprobie viartańnia da spradviečnych vytokaŭ, vyznačeńni etničnych dy dziaržaŭnych miežaŭ pamiž narodami pry kancy isnavańnia SSSR tut ža ŭźnikła błytanina, što pierajšła ŭ niekalki lakalnych vojnaŭ na Kaŭkazie. Vierahodna, što j Brytanija mieła patrebu ŭ isnavańni patencyjnaha asiarodku niestabilnaści na Blizkim Uschodzie na vypadak mahčymaha pasłableńnia tut svajho ŭpłyvu.
Miž tym vyniki takoha padziełu nieŭzabavie pačali źviedvać na sabie tureckija kurdy. «Turkizacyja» dasiahnuła apahieju. Było abvieščana, što ŭ Turcyi adhetul žyvuć tolki j vyklučna turki. Što da nacmienšaściaŭ, dyk ułady «novaj Turcyi» nie pryznavali navat samoha faktu ichnaha isnavańnia. Kurdaŭ stali nazyvać «horcami», albo «hornymi turkami». Im zabaranili nia tolki pisać, čytać, drukavać, ale j prosta razmaŭlać na rodnaj movie. Jana, darečy, rodnasnaja nie tureckaj movie, a iranskaj: jana ŭvachodzić nia ŭ ciurskuju, a ŭ iranskuju moŭnuju hrupu.
Sproby adradžeńnia
Skazać, što kurdy da źjaŭleńnia Abdułacha Adžałana nie adstojvali svajho prava na samastojnaść, aznačała b skazać niapraŭdu. U 1943 hodzie nieraźbiarychu padziejaŭ II suśvietnaj vajny pasprabavali skarystać dla ŭtvareńnia niezaležnaj respubliki kurdzkija kamunisty. Na poŭnačy Iranu, kudy ŭvajšli častki Čyrvonaj Armii, byli abvieščanyja dźvie respubliki — Iranski Kurdystan dy Iranski Azerbajdžan. Deklaravalisia ichnyja niezaležnaść i demakratyčnaść, što nie zaminała kiraŭničym partyjam novych krainaŭ aficyjna ličycca filijami KPSS. U plany Iosifa Stalina ŭvachodziła dałučeńnie abiedźviuch respublik da SSSR. Čyrvonaje vojska vykinuli ź Iranu ŭ vyniku Tehieranskaha paktu; prezydent Trumen tady pahražaŭ navat jadziernaj vajnoj suprać SSSR. Respubliki byli źniščanyja pramanarchisckim vojskam Iranu pry padtrymcy miascovaha nasielnictva. Kala 10 tysiačaŭ čałaviek u vyniku emihravali ŭ Saviecki Sajuz, nieŭzabavie papoŭniŭšy «nasielnictva» HUŁAHu. Prakamunistyčnyja lidery iranskaha Kurdystanu, jakich nia zmoh pakarać śmierciu iranski šach, na emihracyi jak by vypadkova zahinuli ŭ avaryjach dy niaščasnych vypadkach.
Kurdzki ruch u Iranie pajšoŭ na spad i zmoh uźniać hałavu tolki paśla skidańnia ŭ 1979 hodzie šacha dynastyi Pachlevi. Iranskija kurdy sprabujuć damahčysia ekanamičnaj i kulturnaj aŭtanomii ŭ składzie hetaj krainy, ale ajatała Chamejni dušyć ichnuju baraćbu nia mienš žorstka, čym źniščany im jahony papiarednik. Na dumku majho znajomaha, pry ŭsim svaim fundamentaliźmie Chamejni nie chacieŭ dziaržavy, u jakoj usie musulmanie byli b roŭnymi, jak heta zapisana ŭ Karanie. Paśla śmierci Chamejni jahonyja pierajemniki stali prajaŭlać bolšy liberalizm u kurdzkim pytańni. Adnak jašče zadoŭha da prajavaŭ hetaha liberalizmu iranskija ŭłady niehałosna padtrymlivali revalucyju kurdaŭ, što ŭspychnuła ŭ 1975 hodzie ŭ susiednim Iraku pad kiraŭnictvam Mustafy Barzani. Padtrymka była abumoŭlenaja peŭnymi supiarečnaściami, jakija na toj čas isnavali pamiž uładami dźviuch susiednich krainaŭ. Revalucyja była padaŭlenaja paśla zaklučeńnia pamiž Bahdadam i Tehieranam damovy ab spynieńni dapamohi paŭstancam. Cikava, što Mastafa Barzani paśla parazy kurdaŭ u Iraku emihravaŭ u Iran. U vyniku revalucyi irackamu Kurdystanu ŭłady krainy dali aŭtanomiju. Adnak paźniej, kali jana vykanała svaju «suciašalnuju» rolu, jaje anulavali.
Partyja Adžałana
Kurdzkaja Rabočaja Partyja (KRP) uźnikła na miažy 70-ch i 80-ch hadoŭ. Najbolš prychilnikaŭ jana zajmieła ŭ kurdaŭ Tureččyny, što całkam zakanamierna: mienavita ŭ hetaj krainie etnična kurdzkaje nasielnictva najbolš biaspraŭnaje. Z patryjatyčnymi kurdzkimi ruchami Iranu, jakija dziesiacihodździami adstojvali prava svajho narodu na aŭtanomiju, KRP suviaziaŭ nia mieła. Bolš za toje, razychodžańni ŭ metach i srodkach ich dasiahnieńnia dachodzili navat da zbrojnych sutyčak pamiž kurdzkimi patryjotami Iranu i atradami Adžałana. Jak viadoma, KRP, najbolš viadomaja j radykalnaja arhanizacyja kurdaŭ u śviecie, stavić na mecie nacyjanalnaje samavyznačeńnie dy stvareńnie niezaležnaj kurdzkaj dziaržavy. U adroźnieńnie ad iranskich kurdaŭ ź ichnaju vyklučna mirnaj baraćboj za aŭtanomiju, KRP nia hrebuje teraktami j zabojstvam dziasiatkaŭ ludziej.
Kali historyja z mahabadzkimi prasavieckimi respublikami padkazvaje, čamu siońnia kurdaŭ možna pabačyć na mitynhach kamunistaŭ, dyk idealohija partyi Adžałana tłumačyć karani inšaha chaŭrusu. Skažam, u haradach Niamieččyny razam z kurdami na ichnyja vuličnyja akcyi niaredka vychodziać neanacysty. Sprava ŭ tym, što faktyčna KRP — arhanizacyja šavinistyčnaha, prafašystoŭskaha kštałtu. Jana prapahanduje hvałt i zabojstvy, ličyć vorahami ŭsich turkaŭ, z navarodkami ŭłučna, a taksama irakcaŭ dy irancaŭ usich plamionaŭ i narodnaściaŭ. Moj znajomiec, jaki da znajomstva ź siabrami KRP sympatyzavaŭ kurdam i škadavaŭ ich, pabyŭšy bieź viny vinavatym u kurdzkich prablemach, «voraham»-inšarodcam, ciapier pa-svojmu stavicca da paniaćciaŭ «kurdzki narod» i «Kurdzkaja Rabočaja Partyja». Što da idealahičnaha chaŭrusu partyi Adžałana z «neanacy», to mienavita nianaviść da turkaŭ uvohule i niamieckich turkaŭ, u pryvatnaści, jadnaje adnych i druhich. U Niamieččynie paśla II suśvietnaj vajny asieła davoli šmat turkaŭ, jakija, miž inšym, adyhrali svaju rolu ŭ adbudovie krainy paśla parazy hitleraŭskaha režymu.
Niahledziačy na roźnicu ŭ radykaliźmie metaŭ i srodkaŭ baraćby ź vialikaj častkaj nietureckich kurdaŭ, KRP maje svaje bazy na terytoryi Iranu dy Iraku. Praŭda, častka tamtejšych kurdaŭ ličyć Abdułacha Adžałana nia «baćkam kurdzkaha narodu», a jahonaj hańbaj. Chodzić šmat čutak pra suviazi Adžałana ź italjanskaj mafijaj i vializnyja sumy «narkadalaraŭ» na jahonych zamiežnych rachunkach.
Ci moh u Turcyi paŭstać niejki inšy, adrozny ad KRP, mienš radykalny ŭ srodkach baraćby, nie šavinistyčny j nie mafijozny ruch kurdaŭ? Moj znajomy iraniec kateharyčny: nie, nia moh. Ź jahonych słovaŭ, luby ruch mirnaha supracivu kurdaŭ (kštałtu našaha BNF) byŭ by prosta fizyčna vyniščany tureckimi ŭładami. Hvałtoŭnyja dziejańni i idealohija KRP — paradžeńnie akupacyjnaha hvałtu.
Try kurdzkija narody?
«Samavyznačeńnie kurdaŭ — lozunh, jaki maje prava na isnavańnie, ale nia maje sensu, — ličyć Amran. — Nia maje tamu, što abjadnańnie adnaho narodu niemahčyma ažyćciavić na hruncie troch całkam adroznych kulturaŭ». Pradstaŭniki kurdzkaje nacmienšaści ŭ Iranie, Iraku j Tureččynie ŭ apošnija dziesiacihodździ isnujuć u vielmi roznych, časam nieparaŭnalnych umovach. Prykładam, u Iranie ŭ kurdaŭ jość realnaja mahčymaść raźvivać svaju movu j litaraturu. Pa krainie raspaŭsiudžvajecca siamnaccać peryjadyčnych vydańniaŭ na movach nacyjanalnych mienšaściaŭ (i navat na dyjalektach), i heta tolki vydańni ahulnairanskija. Pa rehijonach ich jašče bolš. Kurdzkamoŭnaja presa — nie vyniatak z hetaha praviła. U iranskaj častcy Kurdystanu isnujuć nia tolki hazety, ale j radyjo, televizija na rodnaj movie tutejšaha nasielnictva — kurdzkaj. Dasiahnieńni litaratury j kultury kurdaŭ u Iranie ahulnapryznanyja, jany stalisia častkaj kultury krainy. «Ja kažu pra heta zusim nie z svaich patryjatyčnych iranskich pierakanańniaŭ, — padkreślivaŭ u hutarcy moj znajomiec, — a tamu, što ŭsio heta jość nasamreč». Najaŭnaść u Iranie svabodaŭ dla nacmienšaściaŭ tłumačyć peŭnuju pamiarkoŭnaść bolšaści tamtejšych kurdaŭ, jakim dla ščaścia nie staje tolki asablivaha statusu iranskaha Kurdystanu ŭnutry Iranu.
Ničoha ź pieraličanaha vyšej kurdy nia majuć u Tureččynie, dzie ich praciahvajuć ličyć niejkimi «hornymi turkami» i zabaraniajuć navat razmaŭlać na rodnaj movie. Ichnaja nacyjanalnaja hodnaść nastolki prynižanaja, što struktura kštałtu KRP i lider typu Adžałana pavodle ŭsich zakonaŭ žyćcia j lohiki ź filazofijaj nia moh nie źjavicca na hetkaj hlebie.
Što da kurdaŭ Iraku, to jany, jak ichnyja braty ŭ susiednim Iranie, nie pazbaŭlenyja ŭładami svaich ŚMI. Ale zrazumieła, što nie ad dobraha žyćcia j demakratyčnaha ładu ŭsie kurdzkija ŚMI — u apazycyi da režymu Sadama Chusejna (darečy, jašče ŭ bytnaść Sadama Chusejna ministram zamiežnych spravaŭ pamiž Irakam dy Iranam uvieś čas uźnikali prablemy z demarkacyjaj miažy na pamiežnych kurdzkich terytoryjach).
Nivodnaja z troch častak etničnaha Kurdystanu nia maje statusu aŭtanomii ŭ składzie toj ci inšaj krainy. Miž tym umovy žyćcia j palityki ŭładaŭ zrabili svaju spravu: iranski, iracki j turecki kurd — absalutna roznyja ludzi, jak try braty-bliźniuki, jakich vychoŭvali ŭ zusim roznych umovach. Sprava nia tolki ŭ persidzkim alfabecie, jakim karystajucca iranskija kurdy pry piśmie na rodnaj movie, a ŭ śvietahladnych i duchovych adroźnieńniach. Iranskija kurdy ličać siabie adnym sa spradviečna persidzkich narodaŭ i žyvuć u sapraŭdy etnična blizkim atačeńni (ujavicie sabie dla paraŭnańnia biełarusaŭ Smalenščyny, jakija mieli b biełaruskamoŭnyja ŚMI, knihadruk i škoły). Kurdy Tureččyny j Iraku žyvuć siarod ciurskamoŭnych narodnaściaŭ ź inšymi tradycyjami i pry toj ci inšaj stupieni ŭcisku na etničnaj hlebie pačuvajucca čužymi. Tym nia mienš, jak kaža moj znajomy, kurdzkamoŭnaja litaratura iranskich kurdaŭ — źjava, čužaja dla ichnych surodzičaŭ ź inšych častak Kurdystanu. Ale heta całkam naturalnaja źjava dla sučasnaha Iranu, dadaje jon. Duchova bolš blizkija adzin da adnaho kurdy Iraku dy Iranu.
U vypadku realizacyi takoj idei KRP, jak źbirańnie ŭsich kurdzkich ziemlaŭ pad adnym dziaržaŭnym «dacham», hety narod napeŭna b čakała nie adzinstva, a nieparazumieńni, hramadzianskaja vajna j kryvavaja baraćba za ŭładu. Doŭhačakany nacyjanalny dom zusim nie abaviazkova akazaŭsia b tady dla kurdaŭ krepaściu.
Siońnia pryblizna 4,5 miljony etničnych kurdaŭ pražyvajuć u Iranie i kala 7,5 miljonaŭ — u Iraku. U Tureččynie ž kurdaŭ bolš, čymsia ŭ hetych krainach razam — pad 17 miljonaŭ.
Paśla aryštu Abdułacha Adžałana tureckimi ŭładami kurdy ŭsiaho śvietu, padobna, zabylisia na svaje idejnyja razychodžańni, vystupajučy ŭ padtrymku lidera Kurdzkaj Rabočaj Partyi. Jahonaje źniavoleńnie, mahčymaje žorstkaje abychodžańnie ź im i pakarańnie śmierciu, što pahražaje jamu, padšturchnuli kurdaŭ da prajavaŭ etničnaj salidarnaści. Niahledziačy na kolišnija pierastrełki z bajevikami KRP, iranskija kurdy ciapier pravodziać mitynhi salidarnaści z Adžałanam. Iranskija ŭłady hetyja mitynhi nie zabaraniajuć...
Taciana Śnitko
Kamientary