Eŭra raście, dalar
Za apošnija siem dzion amerykanski dalar abiasceniŭsia ŭ dačynieńni da eŭra bolš čym na 3%. Dniami, pavodle prahnozaŭ, amerykanskaja valuta znoŭ moža ŭpaści. Eŭra ŭ takim vypadku padymiecca vyšej adznaki ŭ 1 dalar užo da kanca hetaha tydnia. Heta abiasceńvaje dalaravyja aščadžeńni biełarusaŭ i bje pa eksparcie krainaŭ, valuta jakich pryviazanaja da eŭra, — naprykład, Litvy.
Dalar padaje adnosna ŭsich asnoŭnych finansavych aktyvaŭ. U dačynieńni da takich tradycyjnych dla roznych rehijonaŭ śvietu srodkaŭ abarony ad inflacyi, jak aŭstralijski dalar, paŭdniovaafrykanski rand ci zołata, amerykanskaja valuta straciła ŭ vazie za apošnija try miesiacy 10%.
Valutnym ekspertam ciapier ciažka pradkazać, ci mocna abiascenicca dalar. Ale, na dumku analitykaŭ “Financial Times”, isnuje sama mieniej try pryčyny, jakija zabiaśpiečać dalaru praciahłaje padzieńnie.
1. Pavodle prahnozaŭ ekanamistaŭ, ZŠA buduć mieć na praciahu najbližejšych 12 miesiacaŭ biesprecedentna vysoki handlovy deficyt — 450—500 młrd. dalaraŭ, što ekvivalentna 5% VUP. Zhodna z raźlikami ekspertaŭ, taki ŭzrovień deficytu pavinien vyklikać padzieńnie kursu nacyjanalnaj valuty.
2. Hlabalnyja investary pastupova sychodziać ź finansavych rynkaŭ ZŠA. Ciapier im naležyć kala 40% abaviazacielstvaŭ Skarbu ZŠA, 24% karparatyŭnych ablihacyj i 13% akcyjaŭ. U sumie aktyvy składajuć kala 8,4 trłn. dalaraŭ, ci 80% VUP. Kali investary vyrašać pieradyślakavać choć by małuju dolu hetych finansavych srodkaŭ u inšuju valutu, ZŠA nia zmohuć finansavać biahučy handlovy deficyt biaz značnaj devalvacyi dalara.
3. Federalnaja rezervovaja systema ZŠA pakul źbirajecca zachoŭvać staŭku pracenta na raniejšym uzroŭni z-za niaŭstojlivaści ciapierašniaha ekanamičnaha adnaŭleńnia i niestabilnaha stanovišča na Blizkim Uschodzie, što moža adbicca cenavym šokam u vyhladzie rezkaha rostu cenaŭ na naftu. Takim čynam, dachodnaść pa eŭra budzie vyšejšaj, dziakujučy bolšym pracentnym staŭkam u eŭrazonie.
Pavodle słovaŭ ministra finansaŭ Niamieččyny Hansa Ejkiela, niama pryčynaŭ niepakoicca, što niaznačnaje padzieńnie kursu dalara mocna paŭpłyvaje na suśvietnuju ekanomiku.
Ekanamisty zhadžajucca, što padzieńnie dalara nehatyŭna paŭpłyvaje na hlabalnuju ekanomiku, ale tolki ŭ karotkaterminovaj perspektyvie. Investary pryzvyčailisia da mocnaha dalara, jaki trymaŭsia takim niekalki hod. Adnak varta pryhadać kaniec 80-ch, kali centrabanki Japonii i Eŭropy strymlivali padzieńnie kursu dalara na valutnych rynkach, i heta nie pryvodziła da ekanamičnych kataklizmaŭ. Jość imaviernaść, što jany i ciapier pastarajucca abmiežavać jaho abiasceńvańnie, kab padtrymać svaich vytvorcaŭ, “zaviazanych” na ekspart pradukcyi ŭ ZŠA. Spačatku centralnyja banki eŭrazony i Japonii buduć pravodzić intervencyi na valutnych rynkach dla panižeńnia kursu nacyjanalnych valutaŭ. Potym — źviernucca da stymulujučaj kredytna-hrašovaj palityki. Takaja palityka najbujniejšych ekanamičnych mahutnaściaŭ śvietu vykliča hlabalnaje stymulavańnie ekanamičnaha rostu. Takim čynam, ciapierašniaje abiasceńvańnie dalara ŭ chutkim časie daść dobry stymuł da rostu ekanomiki ŭsiaho śvietu ŭ 2003 i 2004 h.
Biełarusam ža treba zvykacca z novaj realnaściu eŭra. Pakul trymać hrošy ŭ rublach nie vypadaje, pobač z dalaravym rachunkam, varta zavieści i rachunak u eŭra. Dla raŭnavahi i strachoŭki.
P.B.
Kamientary