Narodny memaryjał
Hod minuŭ ad pačatku narodnaje abarony Kurapataŭ. U vieraśni 2001 h. ułady vyrašyli pravieści rekanstrukcyju Mienskaj kalcavoj aŭtadarohi, jakaja zakranuła i ŭročyšča. Pahroza memaryjału paklikała ŭ Kurapaty sotni ludziej. “Dla mnohich vachta ŭ Kurapatach hatovaja była stać amal što vachtaj čeluskincaŭ u SSSR, dla inšych — žyvym ahmianiom adradžeńnia, jaki razhladajecca jak absalutny pazytyŭ i tamu varty stać padmurkam novaje idealohii, dla trecich — praciaham i znakam usioj biełaruskaj čynnaści apošnich 15-ci hadoŭ, jakaja i pačałasia z kurapackaha znaku, z tych Dziadoŭ”, — kaža Siarhiej Dubaviec.
Jak i ŭ luboj vialikaj spravie, vakoł Kurapataŭ było šmat sprečak pra toje, chto sapraŭdy niasie na sabie ŭvieś ciažar abarony, a chto “prymazvajecca”.
Asnoŭny ciažar vachty, biezumoŭna, vyniesła moładź. Junaki nie sychodzili z Kurapataŭ u maroznyja zimovyja dni, stavili pieršyja kryžy.
KCHP-BNF svajoj hałoŭnaj spravaj zrabiła ŭstanoŭku kryžoŭ, i hetaja sprava praciahvajecca dahetul. Za adzin tolki dzień 28 vieraśnia ŭstalavana 60 novych kryžoŭ. Siabry hetaj partyi ładziać tałoki, akcyi sabatažu ramontnych rabotaŭ (jany zasypali tranšei, jakija budaŭniki kapali pablizu Kryža Pakuty).
Hramadzkaja inicyjatyva “Za ŭratavańnie memaryjału Kurapaty” vybrała sabie inšy kirunak dziejnaści. Jaje ŭdzielniki imknulisia pryciahnuć da Kurapataŭ uvahu suśvietnaje hramadzkaści. Presavyja kanferencyi, kruhłyja stały, raspracoŭka kancepcyi memaryjału, dapamoha abaroncam praduktami i vydańnie brašury pra Kurapaty. Taksama jany imknulisia ŭstalavać dyjaloh z uładami.
Śviatar Leanid Akałovič ładziŭ va ŭročyščy rehularnyja nabaženstvy.
Ludzi z roznych kutkoŭ Biełarusi pryjaždžali ŭ Kurapaty, kab padtrymać abaroncaŭ, dapamahčy im charčavańniem, ciopłym adzieńniem. “Kab u hramadzkaści było bolš siłaŭ, my b prymusili ŭłady vieści darohu vakoł Kurapataŭ, — narakaje Iryna Žychar, kaardynatarka inicyjatyvy. — Ale na siońnia my nia majem takoj siły. Hramadzkaść tak i nie ŭdałosia arhanizavać, kab navat naładzić rehularnaje charčavańnie abaroncaŭ. Ideja pakul nie avałodała masami”.
Čamu abaroncy Kurapataŭ syšli ŭ pačatku červienia 2002-ha? Nia tolki tamu, što dla Kurapataŭ źnikła niebiaśpieka. “Kurapaty stali elementam vialikaj palityki”, — kaža Iryna Žychar. A tam, dzie palityka, zaŭždy nieparazumieńni, skandały, svarki.
Paśla admovy siabroŭ BPS uziać premiju “Chartyi-97” i rezkaj zajavy Źmitra Bandarenki, radyjo “Svaboda” pierastała ŭzhadvać partyjnuju prynaležnaść abaroncaŭ. A viasnoj ich było vielmi mała, tak što ŭźnikała prablema znajści ludziej dla načnoj vachty. Abaroncy skardzilisia, što im nie chapaje ježy, a chtości kpiŭ, što “iany prosiać cukierak”. Nadyšoŭ čas, kali vałanciory stamilisia i maralna, i fizyčna. Da taho ž, vachta ledź nia skončyłasia hibiellu adnaho z vałancioraŭ — Alesia Pokłada. Paźniej na źjeździe “Maładoha frontu” Vincuk Viačorka skaža, što “Pokład užo ŭvajšoŭ u najnoŭšuju historyju Biełarusi”.
Adzin Zianon Paźniak zaklikaŭ nie spyniać vachty…
Nielha skazać, što Narodnamu memaryjału ciapier ničoha nie pahražaje. Vakoł Kurapataŭ pačynajucca novyja budaŭničyja raboty — budaŭnictva pravasłaŭnaha skitu, katedžnaha pasiołku. Abarona skončanaja — abarona praciahvajecca.
Aleh Tačony
Kamientary