26—27 červienia ŭ Łakcianach na Astravieččynie z nahody 110-hodździa z dnia naradžeńnia Albina Stapoviča sabrałasia hramada na piać dziasiatkaŭ čałaviek — ušanavać pamiać słavutaha ksiandza, adśviatkavać Kupalle i prosta sustrecca siabroŭskim kołam.
Natchnialnikam i režyseram sustrečy stali krajaznaviec Aleś Jurkojć i siabry supołki «Vilniar».
Albin Stapovič (Stepovič), brat viadomaha Kazimiera Svajaka, vykładaŭ u Vilenskaj biełaruskaj himnazii, byŭ zahadčykam drukarni imia Skaryny, byŭ siarod zasnavalnikaŭ Biełaruskaha instytutu haspadarki i kultury. U 1927—30 hadach źjaŭlaŭsia vice-staršyniom Biełaruskaj chryści-
janskaj demakratyi i vydaŭcom jaje drukavanaha orhanu — «Biełaruskaj krynicy», byŭ deputatam polskaha sojmu. Da skančeńnia ziamnoha žyćcia (18 śniežnia 1934) Albin Stapovič pracavaŭ kiraŭnikom biełaruskaha choru pry kaściole Śv.Mi-kałaja ŭ Vilni.
Poŭnaściu hety artykuł možna pračytać u papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"
Usievaład Ścieburaka
Kamientary