Archiŭ

Nina Maciaš, Nivy

Žmieńka dyjalektnych słovaŭ, nie zafiksavanych u biełaruskich słoŭnikach

Darahija «našaniŭcy»! («Našy Níŭlanie», skazali b u nas, pa analohii z tym, jak nazyvajuć žycharoŭ majoj rodnaje vioski Nivy — níŭlanie, jak lisičánie (v.Lisičycy), piasčánie (v.Pieski), ale — chryšakí (v.Chrysa), bieraźlukí (h.Biaroza), ale — maniaŭcý (v.Maniavičy), jarcaŭcý (v.Jarcavičy) i h.d.

Vaša prapanova dasłać žmieńku dyjalektnych słovaŭ, nie zafiksavanych u biełaruskich słoŭnikach, padałasia cikavaj. Adhukajusia, dasyłaju toje, što adrazu, biezvysilna ŭzhadałasia. Padaju ŭ ałfavitnym paradku i ŭ narmatyŭna adaptavanym vyhladzie, bo ŭ našaj miascovaści maŭleńnie davoli admietnaje. Da prykładu, nia koń, a kuń, nia kot, a kut.

Bielachciéć — milhacieć, praśviečvacca, pieralivacca: «Naciahnuła ažurnuju koftu na hołaje cieła, a jana až bielachcić usia, dzirok proćma, dy vialikija, až bielachcić».

Vóšałap, óšałap (pahardł.) — tupy, niakiemny, niaŭvišny čałaviek: «Ot, vošałap, nia moh dadumacca, jak halinu padviazać».

Hilhitáć — kazytać: «Oj, tolki nie hilhič mianie, bo ja až słabnu ad śmiechu». «Hlań, što tam u mianie na šyi, niešta hilhiča».

Dachná — zvarotak, siaredniaje miž dačkoj i dačuškaj, dočuchna: «Schadzi, dachna, u sklep, nabiary burakoŭ».

Žytkí — nahotki, kalenduła: «A ja nijakich kvietak u harodčyku bolš nia sieju, adny žytki, hetak ja ich lublu».

Zarazóm — za adnym razam, uvadnačas, adnačasna: «Pojdziem pa chleb, to zarazom i aleju kupi, bo vyjšła (niama, skarystali)».

Zaranióŭ — vielmi rana; zahodź: «Niešta ty siahoń zaranioŭ źjaviŭsia, i paśniedać jašče nia ŭśpieŭ». «Ja zaranioŭ dam jamu hrošy, kab nia dumaŭ, što zadarma rabićmie».

Zhópału — źnianacku, raptoŭna, niečakana: «Indyk jak nalacić zzadu na plečy, dyk ja zhopału ledź nia ŭmleła».

Zmajaváć, jak maj zmajaváć — źnikać, źniknuć biaśśledna, prapaści: «Dumała, znajdu jaho, hada, to ŭžo dastanie na ŭsiu katušku za svaju pakaść, a jaho jak maj zmajavaŭ, anidzie».

Zumýsna — specyjalna, naznarok: «Jon zumysna pryjechaŭ, kab pahavaryć sa mnoju». «Ty što heta, zumysna padstroiŭ, kab ja na ciahnik nia ŭśpieła?»

Zialépucha — naśpiełaja sadavina; małoje, padletak, zvyčajna dziaŭčynka: «Nia rvicie jabłykaŭ, jany ž jašče zusim zialepuchi, žyvaty balećmuć». «Zaraz tym, kamu pad vasiamnaccać, na tych tancach i rabić niama čaho, tam adna zialepucha bohviedź što vyčvaraje».

Kaciarýnka, kaciarýnki — astry: «Siaholećcia ŭsiu maju kaciarynku ślimaki paniščyli, usio liście paabjadali, adny raženčyki tyrčać. Druhich kvietak nie čapili, a kaciarynki anivodnieńkaj nie minuli».

Kuzáka, kuzáki — nasiakomaje, -yja, kuzurki: «Hlań, što heta za kuzaka pa listku paŭzie?»

Kialécać, skialécać — zrabić niešta aby-jak, siak-tak, nieachajna, niepryhoža: «Nu j varenikaŭ ty nakialecała! I dva razy nie ŭkusić, i za raz u rot nia ŭcisnuć».

Nahabáć — napatkać, znajści: «Pajšła na bazar, dy tolki biadu sabie nahabała: heta ž usie maje hrošy z sumki vyrazali…»

Natatéie — nazło, naŭmysna, znarok: «Ty mnie chiba natateje robiš, kab ja źliŭsia, spakoju nia mieŭ».

Naciaknúć — namiaknuć: «Ty b choć naciaknuŭ mnie, kab ja nie kazała im pra heta».

Na cýrłach chadzić — mocna dahadžać, na dybačkach, na palčykach chadzić: «Jak naharavałasia za pieršym, dyk ciapier na cyrłach chodzić pierad novym mužykom, dy jašče i našmat maładziejšym za jaje».

Pieraparéć — być pa časie, zapaźnicca, być zapoźnienym: «Pierapareła mnie ŭžo pra zamuž dumać, maje ravieśnicy ŭžo ŭnukaŭ kałyšuć».

Pláha — biada, chvaroba: «A to ž i plahi na ciabie niama nijakaj, ałkaš niaščasny!»

Prahápić — pramarhać, upuścić šaniec: «Treba było jašče ŭčora toje sianko zhrebści, a ja prahapiŭ, a ciapier voś čakaj, pakul znoŭ prasochnie. Hetkaja leva ŭlapiła, vady pa kalena!»

Pryzialéńvać, pryzielaníć — pryčaroŭvać, pryčaravać: «Ty chiba pryzielaniła svajho nienahladnaha, i na krok ciabie ad siabie nie adpuskaje, vačej nia zvodzić!»

Prystójkacca, prystójkvacca — prypynicca, spyniacca, zapyniacca: «Dumała, prystojkajusia na chvilinku, a bač, užo cełuju jamu tut z taboju vystajała, tak doŭha bałakajem».

Ryzánka, ryzáčka — rezi ŭ žyvacie, koliki: «Mabyć, źjeŭ niešta nia toje na tym viasielli, jak zarezała ŭ žyvacie, to choć było na ścieny leź, takaja ryzanka schapiła». «Heta ž zalez niechta ŭ sklep i ŭsiu maju zakatku zabraŭ, kab jaho ryzačka ŭziała».

Śsiaknúć — rezkim rucham zrušyć šyjnyja pazvanki, traŭmavać: «Ty ž hladzi, nie śsiakni mnie dzicia, hałoŭku rukoju padtrymvaj!»

Poŭnaściu hety artykuł možna pračytać u papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"

Nina Maciaš, Biełaaziersk

Kamientary

Ciapier čytajuć

Svajaki kaskadziora, jaki ledź nie zahinuŭ na aŭtašou ŭ Lidzie, raskazali, što ź im ciapier

Svajaki kaskadziora, jaki ledź nie zahinuŭ na aŭtašou ŭ Lidzie, raskazali, što ź im ciapier

Usie naviny →
Usie naviny

Łaŭroŭ zajaviŭ, što Rasija choča vyrašyć pytańnie vajny va Ukrainie «pa-pacansku»11

U Biełarusi čakajecca pavyšeńnie cen na muku4

U dvaccaci štatach ZŠA tysiačy ludziej atrucilisia mieksikanskaj sałataj. Dvoje naśmierć

Minčuki vystrailisia ŭ vialikuju čarhu pa ŭźbiekskija dyni FOTA3

U Kitai vyčyścili viarchoŭnaha hienierała. Hetamu papiaredničała vialikaja pierastrełka1

«Zastałosia niekalki miesiacaŭ». Techkampanii zaklikali rychtavacca da kibieratak z vykarystańniem ŠI3

Alaksiej Sančuk u 2020‑m byŭ adnym z nas, ciapier jamu patrebnaja dapamoha3

Eks-čynoŭnik, abjaŭleny ŭ vyšuk va Ukrainie, buduje novaje žyćcio ŭ Biełarusi. Užo zaniaŭ vysokuju pasadu i pabyvaŭ u Pałacy Niezaležnaści1

Były ŭkrainski ministr Fiodaraŭ uładkavaŭsia daradcam ministra abarony Italii10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Svajaki kaskadziora, jaki ledź nie zahinuŭ na aŭtašou ŭ Lidzie, raskazali, što ź im ciapier

Svajaki kaskadziora, jaki ledź nie zahinuŭ na aŭtašou ŭ Lidzie, raskazali, što ź im ciapier

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić