Archiŭ

Što robiać na Dziady

Źmianiłasia ŭsio, što mahło źmianicca. Cudy, što ździŭlali našych prodkaŭ, — užo nia cudy.

Ci prylatajuć dušy našych prodkaŭ u našy betonnyja damy? Ci viartajucca jany tudy, dzie ništo nie nahadvaje pra toj śviet, u jakim jany byli ludźmi? Nichto nie adkaža nam. Ale čakać dziadoŭ treba. Hetak užo paviałosia, i nia nami zaviedzieny hety paradak.

Pierad Dziadami zaŭždy myli vokny načysta. Z adnaho boku heta — sakralny akt adkryvańnia šlachu śviatłu j dušam. Z druhoha — całkam praktyčnaja zaviadzionka: pa Dziadach zazvyčaj prychodziać marazy. Vymytaja j prybranaja chata z čystymi šybami čakać budzie prodkaŭ. My pakazać musim nia jak žyviom sami, a jak šanujem prodkaŭ. Nie dla ich prybirajem chaty, a dla siabie pierad imi, davodziačy, nakolki nam važnaja pamiać.

Na stale musić być bahata stravaŭ. Jany musiać uvasablać spradviečnyja mary biełaruskija pra sytaść — syry, kiłbasy, salcisony, kumpiaki, jaječnia z sałam. Kućciu zapraŭlajuć sałam abo masłam, varać chaładziec, piakuć bliny. Kali-nikali tam, dzie asnoŭnaj paminalnaj stravaj, aproč kućci, ličacca klocki, ich varać «z dušami», — to bok z kavałačkami sała, miasa abo faršu ŭsiaredzinie. Zrešty, hatujuć i małyja klocki, što zapraŭlajuć škvarkami z cybulaju j śmiatanaj. Ale sama nadajucca bliny, da mačanki z rabierkami j hrybami ci da tłustaha bihasu. Možna i prosta z masłam. Kavałačak takoha blina kładziom na asobnuju talerku dziadam. Da jaho ž kładziom pa kavałačku ad kožnaje stravy. Sprava nia ŭ tym, nakolki šmat i smačna my jamo na Dziady. My hetkim aktam demanstrujem svaju žyćciovaść, tryvałaść, hatovaść žyć. Heta akt našaje eŭcharystyi z usimi kalenami našych prodkaŭ. A značyć, pavinna symbalična chapić na ŭsich.

Chiba nie abyścisia biaz čarki. Ale abaviazkova j dla dziadoŭ. I nie abaviazkova kulać druhuju j treciuju, bo heta taksama akt pryčaścia, a nie hulanka.

Nadasca j śviečka. Dobra, kali z chramu. Dobra, kali prynieści jaje adtul na samyja Dziady, pieražahnaŭšysia pa malitvie za dušy svaich prodkaŭ.

Niekali spraŭlali Dziady Maślenyja, Miasajednyja, Staŭroŭskija, Strečanskija, Postavyja (pierad Vialikim postam). Na Paleśsi dziadoŭ asobna paminajuć u piatnicu, a babaŭ — u subotu. Šmat tradycyj užo nia viernieš. Nia kožnaha razu jość mahčymaść padjechać na samyja mahiły, a navat i na tyja našy małyja biełaruskija baćkaŭščyny, rodavyja kotliščy. Ale zaŭsiody jość mahčymaść pabyć sam-nasam z dušami svaich prodkaŭ, bo dušy ichnyja łunajuć volna pa-nad cełym krajem, pa-nad miežami, vodami j palami. Jak nia viedaješ ci nia pamiataješ, jak i što rabić na Dziady, — to pamyj chatu, zastaŭ stoł, zapali śviečku. Zrabi ŭsio cicha j uračysta. Pamalisia ŭ dušy, kali ŭmieješ. Nie pamylišsia.

Siarhiej Chareŭski

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia12

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

Što pabudujuć na miescy zavoda «Ahat» u Minsku1

Čamu ŭ biełaruskaj turmie tak mocna chudziejuć? Tłumačym19

Zatrymanyja dźvie hrupy «tajnych pakupnikoŭ», jakija kašmaryli kramy i AZS9

Čamu spartsmieny pjuć sok z salonych ahurkoŭ?2

Pamierła 47-hadovaja madel Alena Zapiekina

U Rasii fatohrafa asudzili da 16 hadoŭ za pieradaču amierykancu lehalnaj knihi pra savieckija bunkiery

Jeŭropa zmahła zachavać adzinstva z Trampam na vypadak napadu Rasii11

Biełarusbank abmiažoŭvaje źniaćcie najaŭnych z kartak3

U Armienii aryštavali archijepiskapa i jašče 16 zmoŭnikaŭ1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia12

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić