«Dvoje ŭ švedrach rasijskaha kłuba prapanavali mnie za 500 ichnich rubloŭ śpieć himn Rasiei»
Jak žychary Minska staviacca da rasijskich turystaŭ? — «Obliko Morale».
«Ruski vyryvajecca za miažu ŭ niejkim apjanieńni — serca naściež, jazyk raźviazany, — pruski žandarm u Łaŭcahienie nam zdajecca čałaviekam, Kienihśbierh — volnym horadam».Mienavita tak jašče ŭ XIX stahodździ ruski fiłosaf Alaksandr Hiercen apisvaŭ pavodziny svaich suajčyńnikaŭ za miažoj.
Prajšło amal 200 hod, ale ž rasiejcaŭ siońnia ciažka nazvać idealnymi turystami. Z tych ci inšych pryčynaŭ ich lohka paznajuć u roznych kutkach śvietu.
Viadoma, «maje manieta i toj bok, i hety»: u Rasiei žyvie šmat intelihientnych i pryjemnych ludziej, jakija sami nie razumiejuć svaich ziemlakoŭ kštałtu tych, što kryčać:
Niadaŭna ja naviedaŭ chakiejny matč: minskaje «Dynama» prymała adzin z najmacniejšych klubaŭ KCHŁ. Jašče da pačatku hulni ja trapiŭ u situacyju, jakaja całkam mianie šakavała.
Dva amatary chakieja ŭ švedrach rasijskaha kłuba prapanavali mnie za 500 ichnich rubloŭ śpieć himn Rasiei (maŭlaŭ, vyCi b ryzyknuli jany tak zapytacca ŭ Ryzie, Vilni ci Kijevie? Zdajecca, što niet.braty-biełarusy ŭsie viedajecie naš «Sojuz nierušimych.«). Chłopcy čakali, što abaryhien kiniecca na ich kupiuru i trymali napahatovie svaju mabilnuju pryładu, kab zrabić cikavy rolik. Ja dalikatna admoviŭ i daŭ zrazumieć, što takija prapanovy lepš rabić na svajoj Radzimie.
U našaj krainie rasiejcy adčuvajuć siabie najvalniej.Jak maješ tut hrošy — rabi što chočaš. Chto z nas nie bačyŭ mašyn z rasijskimi numarami na bruku kala HUMa? Chto nie čytaŭ pra žadańnie zbudavać chmaračos zamiest
Ale ž jak biełarusy staviacca da turystaŭ z «My zapytali žycharoŭ stalicy siniavokaj: «Jak vy staviciesia da turystaŭ z Rasiei? Ci adroźnivajucca jany čymści ad nas?». Adkazy byli nastupnyja.krainy-susiedki» ? Kab heta vyśviatlić, «Naša Niva» zładziła nievialičkaje «apytańniečka».
— Viadoma adroźnivajucca, my bolš jeŭrapiejskaja kraina.
— Histaryčna skłałasia tak, što my pavinny lubić takich turystaŭ. Pravilna heta ci nie — nie viedaju.
— Adroźnieńni jość, ale nievialikija. My amal što adnolkavyja pa mientalitecie.
— Ja bolšuju častku žyćcia pražyŭ u Viciebsku. Tudy pryjazdžaje šmat rasiejcaŭ — hranica pobač. Staŭlusia da ich vielmi dobra, jak da biełarusaŭ.
— Ja nie lublu nachabstva i «pantoŭ», tamu nie vielmi dobra. Ale ž siarod ich jość dobryja i pryjemnyja ludzi.
— U mianie šmat znajomych ź Piciera, dyk jany da nas padobnyja: takija ž kulturnyja i ścipłyja.
— Staŭlusia stanoŭča
— Ich tut apošni čas zašmat. Asabliva ŭ kazino. Ja, ščyra kažučy, bolš turystaŭ ź Jeŭropy lublu pabačyć.
— Hrošaj šmat, a kultury niama.
— Pytańnie z nahody uhodak paŭstańnia? Nie viedaju: moładź pryjemnaja, ničym ad nas nie adroźnivajucca.
— Nie vielmi dobra: pracuju aficyjantkaj u kaviarni ŭ centry. Šmat pakidajuć «na harbatu», ale ž pavodziać siabie ahidna.
Asabliva mnie pryjemna bačyć roznych turystaŭ na vulicach Minska. Usio adno: ci heta francuzy kala pravasłaŭnaj Katedry, ci heta rasiejcy kala Čyrvonaha kaścioła. Ale ž pry hetym, chaciełasia kab usie pamiatali pra załatoje praviła turysta, jakoje 3 maja 2012 hoda nahadała ŭpraŭleńnie Dziaržaŭtainśpiekcyi MUS Biełarusi ŭ svaim zvarocie da rasiejskich kiroŭcaŭ na našych darohach: «Adčuvajcie siabie jak doma, ale nie zabyvajcie, što vy ŭ haściach».
Ciapier čytajuć
Jak Jadźvihin Š. smažyŭ u redakcyi skvarki i čamu łožak Kupały nahadvaŭ dochłaha viarbluda. Ivulin i Astapienia źniali zachaplalny film pra «Našu Nivu»

Kamientary