Hramadstva5050

«Dvoje ŭ švedrach rasijskaha kłuba prapanavali mnie za 500 ichnich rubloŭ śpieć himn Rasiei»

Jak žychary Minska staviacca da rasijskich turystaŭ? — «Obliko Morale».

«Ruski vyryvajecca za miažu ŭ niejkim apjanieńni — serca naściež, jazyk raźviazany, — pruski žandarm u Łaŭcahienie nam zdajecca čałaviekam, Kienihśbierh — volnym horadam».
Mienavita tak jašče ŭ XIX stahodździ ruski fiłosaf Alaksandr Hiercen apisvaŭ pavodziny svaich suajčyńnikaŭ za miažoj.
Prajšło amal 200 hod, ale ž rasiejcaŭ siońnia ciažka nazvać idealnymi turystami. Z tych ci inšych pryčynaŭ ich lohka paznajuć u roznych kutkach śvietu.

Viadoma, «maje manieta i toj bok, i hety»: u Rasiei žyvie šmat intelihientnych i pryjemnych ludziej, jakija sami nie razumiejuć svaich ziemlakoŭ kštałtu tych, što kryčać: «Tahi-i-ił!» — u viadomaj usim pieradačy.

Niadaŭna ja naviedaŭ chakiejny matč: minskaje «Dynama» prymała adzin z najmacniejšych klubaŭ KCHŁ. Jašče da pačatku hulni ja trapiŭ u situacyju, jakaja całkam mianie šakavała.

Dva amatary chakieja ŭ švedrach rasijskaha kłuba prapanavali mnie za 500 ichnich rubloŭ śpieć himn Rasiei (maŭlaŭ, vy braty-biełarusy ŭsie viedajecie naš «Sojuz nierušimych.«). Chłopcy čakali, što abaryhien kiniecca na ich kupiuru i trymali napahatovie svaju mabilnuju pryładu, kab zrabić cikavy rolik. Ja dalikatna admoviŭ i daŭ zrazumieć, što takija prapanovy lepš rabić na svajoj Radzimie.
Ci b ryzyknuli jany tak zapytacca ŭ Ryzie, Vilni ci Kijevie? Zdajecca, što niet.

U našaj krainie rasiejcy adčuvajuć siabie najvalniej.
Jak maješ tut hrošy — rabi što chočaš. Chto z nas nie bačyŭ mašyn z rasijskimi numarami na bruku kala HUMa? Chto nie čytaŭ pra žadańnie zbudavać chmaračos zamiest vakzała-pomnika? A pieradumali — možna nie budavać, niahledziačy na damovu, jak u vypadku z Minsk-city. Usio roŭna ŭsie buduć maŭčać — «takija jany, biełarusy».

Ale ž jak biełarusy staviacca da turystaŭ z «krainy-susiedki»? Kab heta vyśviatlić, «Naša Niva» zładziła nievialičkaje «apytańniečka».
My zapytali žycharoŭ stalicy siniavokaj: «Jak vy staviciesia da turystaŭ z Rasiei? Ci adroźnivajucca jany čymści ad nas?». Adkazy byli nastupnyja.

— Viadoma adroźnivajucca, my bolš jeŭrapiejskaja kraina.

— Histaryčna skłałasia tak, što my pavinny lubić takich turystaŭ. Pravilna heta ci nie — nie viedaju.

— Adroźnieńni jość, ale nievialikija. My amal što adnolkavyja pa mientalitecie.

— Ja bolšuju častku žyćcia pražyŭ u Viciebsku. Tudy pryjazdžaje šmat rasiejcaŭ — hranica pobač. Staŭlusia da ich vielmi dobra, jak da biełarusaŭ.

— Ja nie lublu nachabstva i «pantoŭ», tamu nie vielmi dobra. Ale ž siarod ich jość dobryja i pryjemnyja ludzi.

— U mianie šmat znajomych ź Piciera, dyk jany da nas padobnyja: takija ž kulturnyja i ścipłyja.

— Staŭlusia stanoŭča

— Ich tut apošni čas zašmat. Asabliva ŭ kazino. Ja, ščyra kažučy, bolš turystaŭ ź Jeŭropy lublu pabačyć.

— Hrošaj šmat, a kultury niama.

— Pytańnie z nahody uhodak paŭstańnia? Nie viedaju: moładź pryjemnaja, ničym ad nas nie adroźnivajucca.

— Nie vielmi dobra: pracuju aficyjantkaj u kaviarni ŭ centry. Šmat pakidajuć «na harbatu», ale ž pavodziać siabie ahidna.

Asabliva mnie pryjemna bačyć roznych turystaŭ na vulicach Minska. Usio adno: ci heta francuzy kala pravasłaŭnaj Katedry, ci heta rasiejcy kala Čyrvonaha kaścioła. Ale ž pry hetym, chaciełasia kab usie pamiatali pra załatoje praviła turysta, jakoje 3 maja 2012 hoda nahadała ŭpraŭleńnie Dziaržaŭtainśpiekcyi MUS Biełarusi ŭ svaim zvarocie da rasiejskich kiroŭcaŭ na našych darohach: «Adčuvajcie siabie jak doma, ale nie zabyvajcie, što vy ŭ haściach».

Kamientary50

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž36

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž

Usie naviny →
Usie naviny

«Kava stanie raskošaj». Biełarusy šakavanyja cenami ŭ kramach16

«Apantanaści hieapalitykaj, jak u Rasii, u nas siońnia niama». Historyk parazvažaŭ, ci pieražyvuć biełarusy «russkij mir»15

Rubia patłumačyŭ zajavu Trampa pra zbroju dla Ukrainy za košt NATA

«Horad pracoŭnaj słavy 1941—1945». U Baranavičach adkryli manumient ź dziŭnaj nazvaj9

U Biełarusi i Rasii raspracujuć štučny intelekt z tradycyjnymi kaštoŭnaściami4

Asudzili za «sadziejańnie ekstremizmu» byłoha dyrektara škoły

Vučonyja znajšli ahromnistaje radovišča zołata, jakoje źmiaščaje 99,999% usiaho zołata płaniety8

U Polščy adbyłosia DTZ z aŭtobusam, poŭnym biełarusaŭ3

Makron zajaviŭ pra hatoŭnaść adpravić va Ukrainu 50 tysiač vajskoŭcaŭ6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž36

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić