Historyja44

Historyk niehistoryku chto?

Čym sučasnaja histaryčnaja navuka moža dapamahčy navukoŭcam-humanitaryjam inšaha profilu albo hramadskim ci palityčnym dziejačam sučasnaści?

Adkaz na hetaje dy inšyja pytańni šukali ŭdzielniki publičnaj dyskusii «Historyja Historykaŭ» i pazahistaryčnaja praktyka: jak mahčymaje prafiesijnaje historyjapisańnie siońnia?», što prajšła ŭ miežach Latučaha ŭniviersiteta 26 lutaha ŭ Minsku.

Spačatku adzin z maderataraŭ dyskusii, historyk Maryna Sakałova, prapanavała ŭdzielnikam-niehistorykam raskazać pra svaje pretenzii, patrabavańni i pytańni da sučasnych biełaruskich historykaŭ. Jana adznačyła, što pra kryzis u histaryčnaj navucy stała pryniata kazać jašče z kanca XIX stahodździa. Adnak sami historyki nijakaha kryzisu ŭ svajoj štodzionnaj pracy nie adčuvajuć.

U adkaz na prapanovu palitołah Andrej Kazakievič zaŭvažyŭ, što vielmi časta historyki abmiažoŭvajucca vykładańniem peŭnych faktaŭ u chranałahičnaj paśladoŭnaści, nie dadajučy da ich analizu, tłumačeńniaŭ bolš vysokaha paradku.

Praciahvajučy hetuju dumku, fiłosaf Ihar Babkoŭ abvinavaciŭ historykaŭ u naiŭnaści. Jon nahadaŭ, što ŭ svoj čas Hienadź Sahanovič zapačatkavaŭ tradycyju peŭnaha abjektyvizmu u histaryčnaj navucy, kali admoviŭsia ad mifabudavańnia «a-la Mikoła Jermałovič», a pačaŭ aryjentavacca na «kandovuju» niamieckuju technałohiju apisańnia faktaŭ. Adnak da kanca 90-ch hadoŭ abjektyvisckaja paradyhma vyčarpała siabie. Z adnaho boku, abjektyvisty zrazumieli, što ŭsio toje, što jany dahetul usprymali jak fakty, traplajučy ŭ ramku kultury, nabyvaje adcieńnie ideałahičnaści i ŭsiaho, čaho historyk-abjektyvist tak imknuŭsia paźbiehnuć u svajoj dziejnaści.

Ci takoje ŭnikalnaje žyćcio Jefrasińni Połackaj?

Fiłosaf Taćciana Ščytcova pacikaviłasia, ci byli sproby ŭ asiarodździ historykaŭ znajści adkazy na postmadernisckuju krytyku idei abjektyŭnaści. Bo kali abjektyŭnych faktaŭ nie isnuje, to stračvajecca sens histaryčnaj navuki, jakaja dekłaruje imknieńnie da abjektyŭnaści.

U hetaj suviazi fiłosaf paprasiła prysutnych historykaŭ adkazać na pytańnie, jak im udajecca prachodzić pamiž Scyłaj naiŭnaj viery ŭ isnavańnie absalutna abjektyŭnych faktaŭ i Charybdaj, jakaja ćvierdzić, što abjektyŭnaść u pryncypie niemahčymaja.

Teołah Iryna Dubianieckaja nahadała, što ŭsie humanitarnyja navuki tak ci inakš zaklikanyja adkazvać na važnyja fiłasofskija pytańni: «Chto my takija?», «Adkul i čamu my źjavilisia?» Tamu ad historykaŭ vielmi chočacca nie prosta vykładańnia faktaŭ, ale peŭnych pryčynna-vynikovych madelaŭ, schiemaŭ, jakija b sprabavali tłumačyć, jak usio pracuje. Na žal, kanstatavała jana, historyki nie adkazvajuć na takija važnyja dla hramadstva pytańni.

Da taho ž, praciahnuła Iryna Dubianieckaja, raskazvajučy nam biełaruskuju historyju, navukoŭcy padajuć jaje jak niešta ŭnikalnaje, što isnuje pa-za kantekstam pracesaŭ, jakija prachodzili dzieści ŭ inšych miescach i ŭ inšyja časy. U jakaści prykładu Ihar Babkoŭ pryvioŭ žyćciapis Jefrasińni Połackaj, zaŭvažyŭšy, što možna sustreć bieźlič padobnych žyćciovych historyj u roznych krainach poźnievizantyjskaha pieryjadu.

Myćcio noh u akijanie faktaŭ

Z boku historykaŭ pytańni i zakidy starońnich navukoŭcaŭ davoli ŭdała prakamientavaŭ Andrej Kištymaŭ. Jon nahadaŭ, što biełaruskaja histaryjahrafija — vielmi maładaja źjava. U toj samy čas, usie zachodnija histaryjahrafii, ź jakimi pryniata paraŭnoŭvać biełaruskuju, majuć svaju kłasiku. «A my nie majem svajoj histaryčnaj kłasiki», — padkreśliŭ historyk. Tamu vielmi ciažka ŭsurjoz kazać pra niejkija paślakłasičnyja padychody.

Zachapleńnie ž apisańniami faktaŭ, na dumku Andreja Kištymava, tłumačycca taksama prosta. «Bo kali my kažam pra niejkaje ŭjaŭnaje mora faktaŭ, to my ŭ hetym mory maksimum siadzim na bierazie i nožki myjem», — vobrazna apisaŭ situacyju historyk.

Pa vynikach dyskusii Maryna Sakałova zaŭvažyła, što prablemy, jakija pastavili pierad historykami pradstaŭniki inšych humanitarnych navuk, naŭrad ci matyvujuć ich niešta istotna źmianić u svajoj dziejnaści.

Razam z tym, heta nie aznačaje, što pierad ajčynnaj histaryčnaj navukaj niama anijakich vyklikaŭ. Bo, jak adznačyŭ, Ihar Babkoŭ, biełaruskaj histaryjahrafii treba zavajoŭvać bolš mocnyja pazicyi na rehijanalnym uzroŭni i rabicca zaŭvažnaj na ŭzroŭni hłabalnym.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Usie naviny →
Usie naviny

U rasijskaj Pienzie prajšli masavyja abłavy na mužčyn, jakija nie stali na vajskovy ŭlik11

Ułady Vieniesueły pačali dyjałoh z apazicyjaj7

U 29 hadoŭ pamior pradziusar Drejka i Biejonsie Tej Kit

U Biarozie viarnulisia da adnaŭleńnia znakamitaha klaštara kartezijancaŭ7

Kanada dekłasavała Katar, a Mieksika pieršaj vyjšła ŭ płej-of2

Čamu asobnyja abjekty sa śpisa Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA zmahajucca za vyklučeńnie ź jaho?2

Reštki staradaŭniaha budynka i artefakty XVII stahodździa znajšli ŭ centry Pinska kamunalniki

Pamior historyk Karła Hinzburh, jaki pisaŭ pra žyćcio tych, kaho zvykli nie zaŭvažać

Svaimi ž rukami. Kryšku reziervuara Maskoŭskaha NPZ mahła padarvać rasijskaja rakieta SPA14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić