Mierkavańni22

Takoje voś «adradžeńnie» vioski Sasnoŭka

Adzin za adnym pačynajuć puścieć domiki la vioski Sasnoŭka Biarozaŭskaha rajonu, jakija byli pabudavanyja pavodle prezydenckaj prahramy dla adradžeńnia biełaruskaj vioski.

Adzin za adnym pačynajuć puścieć domiki la vioski Sasnoŭka Biarozaŭskaha rajonu, jakija byli pabudavanyja pavodle prezydenckaj prahramy dla adradžeńnia biełaruskaj vioski.

Haspadarka «Ahrafirma «Maleč» hetyja vasiamnaccać domikaŭ, pastaŭlenych u nizinnym miescy siarod čystaha pola, zdała ŭ arendu svaim rabotnikam. Ale pamiaškańni nie byli ŭparadkavanyja znutry. Nie było la domikaŭ patrebnych dla viadzieńnia chatniaj haspadarki pamiaškańniaŭ. Navasiołam treba było brać u banku kredyty, kab usio heta zrabić. Na dumku ludziej, «prezydenckija domiki», zroblenyja z tonkich blokaŭ, abahreć niama nijakaj mahčymaści. Kožnyja 20 chvilinaŭ treba padkidvać u topku katła drovy i torf, kab było trochi ciaplej, čym na vulicy, — i heta bieź pierabolšvańnia. Na adzin miesiac drovaŭ treba na 215 tysiačaŭ rubloŭ. A zarobak skotnika — 300 tysiačaŭ. Kredyty taksama treba addavać.

Tamu da hetaha času, a domiki arandujucca ŭžo try hady, nie praviedzienyja jašče ni haz, ni telefony. Bo dziaržava prapanavała zrabić heta arandataram za svaje ŭłasnyja srodki. Kab pravieści hazapravod i telefonnuju liniju ŭ čystaje pole, patrebnyja šalonyja hrošy. I heta pry tym, što, pavodle damovy z haspadarkaju, hetyja damy nikoli nia zmohuć pierajści va ŭłasnaść tych, chto ŭ ich pražyvaje.

Kali da žabaŭ, što ŭtulna pačuvajuć siabie pad padłohaju damoŭ i ŭ samich pakojach (bo damy pabudavali ŭ nizinie), navasioły z časam užo pryvy¬kli, to da vyprabavańnia choładam — nie. Tamu siamja žyviołavoda Ŭładzimiera Kandraciuka, u jakoj hadujucca dvoje małych dziaciej, źniała kvateru na 5‑m paviersie miastečka Maleč — centralnaj siadziby «Ahrafirmy Maleč».

Siamja Siarhieja Maciaša z tryma małymi dziećmi kupiła ŭ vioscy Sasnoŭka stary apuścieły draŭlany dom.

Ciapier jašče dźvie inšyja siamji padbirajuć sabie prydatnaje žytło ŭ samich vioskach. Jašče dva katedžy stajać pustyja — niama achvotnikaŭ ich zasialać.

Tak što prahrama adradžeńnia pamirajučaj vioski Sasnoŭka takim budaŭnictvam niajakasnych domikaŭ, zdajecca, pravalvajecca.

Tamara Ščapiotkina, ź vioski Sasnoŭka Biarozaŭskaha rajonu.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»1

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Usie naviny →
Usie naviny

Bolš za 2500 biełarusaŭ zrabili achviaravańni siamji Mikity Miełkaziorava5

Mikitu Miełkaziorava pakažuć u navahodnim kancercie «Biełsata»1

Hienierał-lejtenant Sarvaraŭ, padarvany ŭ aŭtamabili ŭ Maskvie, zahinuŭ11

Dva rasijskija źniščalniki byli źniščany padčas dyviersijnaj apieracyi na vajskovaj avijabazie pad Lipieckam — HUR

Učyniŭ samahubstva amierykanski akcior Džejms Rensan2

Haspadara taho samaha Muchtara ź sieryjała asudzili za palityku1

U Maskvie padarvany aŭtamabil. Papiarednie, u im byŭ hienierał-lejtenant Sarvaraŭ1

Tramp adklikaje 29 amierykanskich dypłamataŭ z zamiežnych pasolstvaŭ, u tym liku ź Jeŭropy

«My dasiahniem jaho abrańnia 48‑m prezidentam ZŠA». Udava i prychilniki Čarli Kirka padtrymali Džej Dzi Vensa2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»1

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić