Našeście hihanckich ślimakoŭ pad Minskam

Apošnija paru hadoŭ u lesapałosach pad Minskam pačaŭ zaŭvažać hihanckich ślimakoŭ, a sioleta, zdajecca, što pačałosia ich sapraŭdnaje našeście. Na vychodnych vyrašyŭ pašpacyravać uzdoŭž čyhunki, što la miastečka Hatava. Hladžu — pierapaŭzaje mnie darohu adzin taki «źvier». Trochi zbočyŭ sa ściažynki – a tam ich jak hryboŭ u lesie. U niekatorych miescach na kvadratny mietr pa niekalki štuk!
Zdajecca, heta vinahradny ślimak. Było b dobra spytać kamientaryj na hety kont u našych zaołahaŭ. Mahčyma, praz paciapleńnie klimatu hety vid, što raspaŭsiudžany ŭ Paŭdniovaj i Centralnaj Jeŭropie, raśsialiŭsia j na šyracie biełaruskaj stalicy.
Darečy, u Jeŭropie, u pryvatnaści ŭ Francyi, hety ślimak — dalikates. Sam koliś kaštavaŭ jaho, kali haściavaŭ u francuzaŭ. Čuŭ, što niekalki hadoŭ tamu pad Bieraściem adkryli fiermu, na jakoj vyroščvali hetych istot i ekspartavali ŭ Jeŭropu. A tut, pad Minskam, hety ekspartny tavar prosta poŭzaje pad nahami. Źbiraj — i pradavaj hurmanam-jeŭrapiejcam.
Ciapier čytajuć
Kala Safii ŭ Połacku pastavili pomnik lotčykam Ničyparčyku i Kukanienku. Ale navat nie samalot toj madeli, na jakoj jany zahinuli, a aerapłan stalinskaha času
Kamientary