U Rasii vinavaciać USU va ŭdary pa internacie z padletkami. Ukraincy admaŭlajuć
U rasijskich ŚMI aktyŭna raspaŭsiudžvajecca infarmacyja pra toje, što minułaj nočču ŭkrainskija vajskoŭcy nibyta nanieśli ŭdar pa cyvilnym internacie ŭ horadzie Starabielsku na terytoryi akupavanaj rasijanami Łuhanskaj vobłaści. Hienieralny štab USU ŭ suviazi z hetym vydaŭ admysłovuju zajavu.

Infarmacyja pra nibyta źniščeńnie USU abjektaŭ cyvilnaj infrastruktury ŭ zajavie ŭkrainskaha Hienštaba nazyvajecca «manipulatyŭnaj».
«Infarmujem, što Uzbrojenyja siły Ukrainy nanosiać udary pa vajskovaj infrastruktury i abjektach, jakija vykarystoŭvajucca ŭ vajennych metach, stroha prytrymlivajučysia normaŭ mižnarodnaha humanitarnaha prava, zakonaŭ i zvyčajaŭ vajny.
Tak, u noč na 22 maja 2026 hoda paškodžany šerah abjektaŭ rasijskaha ahresara, siarod jakich naftapierapracoŭčy zavod, składy bojeprypasaŭ, srodki SPA, punkty kiravańnia i žyvaja siła praciŭnika, u tym liku i adzin sa štaboŭ padraździaleńnia «Rubikon» u rajonie horada Starabielsk», — śćviardžaje Hienštab USU.
«Rubikon» — heta rasijskaje vajskovaje śpiecpadraździaleńnie «Centr pierśpiektyŭnych bieśpiłotnych technałohij», pradstaŭniki jakoha rehularna nanosiać udary pa mirnym nasielnictvie i cyvilnych abjektach na terytoryi Ukrainy.
Pavodle raniejšych paviedamleńniaŭ rasijskaha boku, u Łuhanskaj vobłaści byŭ nibyta naniesieny ŭdar pa budynku navučalnaha korpusa i internata filijała piedahahičnaha ŭniviersiteta.
Pradstaŭniki tak zvanych uładaŭ «ŁNR» śćviardžali, što ŭ momant udaru ŭ budynku nibyta znachodzilisia 86 padletkaŭ va ŭzroście ad 14 da 18 hadoŭ.
Paźniej prezident Rasii Uładzimir Pucin asabista zajaviŭ, što ŭdar, maŭlaŭ, byŭ naŭmysnym i metanakiravanym. Jon taksama daručyŭ Ministerstvu abarony padrychtavać miery ŭ adkaz. Pavodle jaho słoŭ, pobač z budynkam nie było vajskovych abjektaŭ, tamu, jak jon śćviardžaje, niama padstaŭ ličyć, što paškodžańni mahli być vynikam dziejańnia rasijskich sistem supraćpavietranaj abarony abo radyjoelektronnaj baraćby.
Pa aficyjnych rasijskich źviestkach, u vyniku ŭdaru zahinuli šeść čałaviek, 39 atrymali ranieńni, jašče 15 ličacca źnikłymi bieź viestak.
Raniej Ministerstva zamiežnych spraŭ Rasii zajaviła, što ŭdar byŭ naniesieny dalnabojnaj zbrojaj pry techničnaj padtrymcy śpiecyjalistaŭ z krain NATA. Rasijski bok zaklikaŭ mižnarodnyja arhanizacyi i ŭrady dać acenku dziejańniam Ukrainy i asudzić ich.
Ciapier čytajuć
Kala Safii ŭ Połacku pastavili pomnik lotčykam Ničyparčyku i Kukanienku. Ale navat nie samalot toj madeli, na jakoj jany zahinuli, a aerapłan stalinskaha času
Kamientary
PS. Cikava, ci skardziŭsia kamu Hitler za ŭdary čyrvonaj armii pa Bierlinie i Kienihśbierhu, a sajuźnikaŭ pa Drezdenu dy Bremenu ? Padobna, što nie, bo jon ža sam vajnu ŭsčaŭ.