Hramadstva2323

Jeŭrasajuz hatovy dać Biełarusi ŭsiu nieabchodnuju dapamohu dla admieny śmiarotnaha pakarańnia

Jeŭrasajuz hatovy dać Biełarusi ŭsiu nieabchodnuju dapamohu dla admieny śmiarotnaha pakarańnia, zajaviŭ namieśnik kiraŭnika pradstaŭnictva ES u Minsku Džym Kazans 5 kastryčnika na prezientacyi sumiesnaha dakłada pravaabarončaha centra «Viasna» (pazbaŭleny aficyjnaj rehistracyi ŭ 2003 hodzie) i Mižnarodnaj fiederacyi za pravy čałavieka (FIDH) «Śmiarotnaje pakarańnie ŭ Biełarusi: zabojstvy na (nie)zakonnych padstavach».

Siońnia ŭ Biełarusi pačaŭsia tydzień suprać śmiarotnaha pakarańnia, u miežach jakoha pravaabaroncy, jurysty i palityki abmiarkoŭvajuć prymianieńnie vyšejšaj miery pakarańnia.

«Hałoŭny arhumient suprać śmiarotnaha pakarańnia — niezvarotnaść hetaha vidu pakarańnia, — zajaviŭ dypłamat. — Pamyłku mohuć dapuścić milicyjaniery, prakurory, sudździ — usie my ludzi. Ale ŭ vypadku sa śmiarotnym pakarańniem vypravić jaje ŭžo niemahčyma».

Kazans padkreśliŭ, što prymianieńnie vyšejšaj miery pakarańnia nie harantuje vysokuju biaśpieku ŭ krainie. «Krainy z samym nizkim uzroŭniem złačynnaści śmiarotnaje pakarańnie nie ŭžyvajuć, — skazaŭ jon. — Sioleta na admienu abo ŭviadzieńnie maratoryja pajšli Fidžy, Madahaskar, Konha, Surynam, Hvinieja, Manholija. Ja nie baču pryčyn, čamu Biełaruś nie moža dałučycca da hetych krain. Jeŭrasajuz hatovy dać usiu nieabchodnuju dapamohu dla hetaha».

Dypłamat udakładniŭ, što pytańnie admieny śmiarotnaha pakarańnia ŭ Biełarusi źjaŭlajecca pa-raniejšamu vielmi važnym dla ES, jaho ŭźnimajuć na ŭsich dyskusijach, kali havorka idzie ab pravach čałavieka.

«Zdajecca, što biełaruskija ŭłady hatovyja da dyskusii. Adnak my čakajem realnych dziejańniaŭ», — zajaviŭ Kazans.

Biełaruś zastajecca apošniaj krainaj u Jeŭropie i na postsavieckaj prastory, dzie da hetaha času prymianiajecca śmiarotnaje pakarańnie. Z 1991 hoda pavodle prysudaŭ byli rasstralanyja bolš za 400 čałaviek. Viadomy tolki adzin vypadak, kali asudžanaha na śmierć pamiłavaŭ kiraŭnik dziaržavy, — pakarańnie ŭ hetym vypadku było zamienienaje praciahłym terminam pazbaŭleńnia voli.

Na hety momant śmiarotnaha pakarańnia ŭ Biełarusi čakajuć čaćviora źniavolenych: žychar Lidskaha rajona Ivan Kuleš (pryznany vinavatym u žorstkim zabojstvie troch žančyn, pradaŭcoŭ kramy), žychar Vilejki Hienadź Jakavicki (pryznany vinavatym u žorstkim zabojstvie sužycielki), žychar Minskaha rajona Siarhiej Chmialeŭski (pryznany vinavatym ŭ žorstkim zabojstvie troch susiedziaŭ), žychar Homiela Siarhiej Vostrykaŭ (pryznany vinavatym u žorstkim zabojstvie i zhvałtavańni dvuch žančyn-kaleh). Pryhavory ŭ dačynieńni da nazvanych asob ŭvajšli ŭ siłu i mohuć być vykananyja ŭ luby momant.

Kamientary23

Ciapier čytajuć

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»1

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Usie naviny →
Usie naviny

Bolš za 2500 biełarusaŭ zrabili achviaravańni siamji Mikity Miełkaziorava5

Mikitu Miełkaziorava pakažuć u navahodnim kancercie «Biełsata»1

Hienierał-lejtenant Sarvaraŭ, padarvany ŭ aŭtamabili ŭ Maskvie, zahinuŭ11

Dva rasijskija źniščalniki byli źniščany padčas dyviersijnaj apieracyi na vajskovaj avijabazie pad Lipieckam — HUR

Učyniŭ samahubstva amierykanski akcior Džejms Rensan2

Haspadara taho samaha Muchtara ź sieryjała asudzili za palityku1

U Maskvie padarvany aŭtamabil. Papiarednie, u im byŭ hienierał-lejtenant Sarvaraŭ1

Tramp adklikaje 29 amierykanskich dypłamataŭ z zamiežnych pasolstvaŭ, u tym liku ź Jeŭropy

«My dasiahniem jaho abrańnia 48‑m prezidentam ZŠA». Udava i prychilniki Čarli Kirka padtrymali Džej Dzi Vensa2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»1

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić