Aŭtar knihi — lidar «Sadružnaści łatvijskich dyjeŭturaŭ» Vałdys Cełms. Taksama jon aŭtar papularnaj u Łatvii knihi «Łatyšskija arnamienty i znaki».
U ryžskim vydaviectvie dniami vyjšła kniha Vałdysa Cełma «Asnovy bałckaj relihii».

Vałdys Cełms — kiraŭnik «Sadružnaści łatvijskich dyjeŭturaŭ». U Łatvii jon viadomy jak mastak, a taksama daśledčyk sistemy tradycyjnych łatyšskich (i šyrej — bałckich) arnamientaŭ. U 2008 hodzie vyjšła jaho kniha «Łatyšski arnamient i znaki. Bałckaja madel śvietu».
Dahetul knihi, jakimi pasłuhavalisia łatyšskija pahanie-dyjeŭtury, tak ci inačaj viali svoj radavod z davajennych časoŭ.
Najpierš heta kniha «Cerakślis», jakuju ŭ 1936-m vydaŭ Ernest Brastyń, zasnavalnik ruchu dyjeŭturaŭ. Brastyń daśledavaŭ łatvijskija haradziščy i łatvijskija narodnyja pieśni — «dajny». Z dajnaŭ pasprabavaŭ vyłučyć staražytnyja relihijnyja sensy.
Vyklučna na dajny taksama abapirajucca i knihi lidara łatvijskich emihracyjnych dyjeŭturaŭ Marhiera Hryna — «Łatyšski hod, kalandar i śviaty» i «Staražytnaja relihija łatyšoŭ i jaje adnaŭleńnie».
Viadoma, tyja knihi nieśli na sabie adbitak svajho času i svajoj situacyi — mienavita dajny razhladalisia jak adzin z hałoŭnych duchoŭnych skarbaŭ łatyšoŭ. U hetym śviatle novaja kniha Vałdysa Cełma «Asnovy bałckaj relihii» vyhladaje sapraŭdy etapnaj. Aŭtar abapirajecca nie tolki na dajny, ale i na šyrejšuju sukupnaść źviestak.
Takim čynam, adhetul u Łatvii majem vykład pahanskaha vučeńnia ad aŭtarytetnaha aŭtara, jaki žyvie ŭ Łatvii i doŭhi čas pracuje ŭ hetaj halinie.
U Litvie anałahičnaja kniha vyjšła ŭ 2000 hodzie, kali lidar «Ramuvy» Jonas Trynkunas vydaŭ svaju «Bałckuju vieru». Da vajny ŭ Litvie taksama dzieiŭ svoj «Brastyńš» — Domas Šydłaŭskas.
U Biełarusi dahetul niama svajho vykładu pahanskaha vučeńnia. Časam kažuć, što takim jość usie tamy «Biełaruskaj narodnaj tvorčaści» abo encykłapiedyčny daviednik «Biełaruskaja mifałohija» (2004), choć taja kniha maje vyklučna navukovy charaktar.
Kamientary