Mienš za 4% biełarusaŭ viedajuć svajho deputata, bolš za 50% nie viedajuć, jak nazyvajecca parłamient
Tolki 3% biełarusaŭ zmahli nazvać svajho deputata ŭ miascovych savietach, 3,8% — svajho parłamientaryja. Pra heta kažuć dadzienyja apytańnia «Test na hramadzianskaść», jaki pravioŭ u červieni 2016 hoda ŭ Biełarusi centr «Sacia» pa zamovie mižnarodnaj niekamiercyjnaj arhanizacyi Pact. TUT.BY pieršym publikuje vyniki daśledavańnia.

U apytańni ŭdzielničała bolš za tysiaču čałaviek pa reprezientatyŭnaj vybarcy z usich kutkoŭ krainy. U raździele «Hramadzianskija viedy» biełarusaŭ apytali na temu ich daśviedčanaści ab bazavych faktach pra krainu.
76% biełarusaŭ pravilna adkazali na pytańnie ab tym, jakaja ŭ krainie dziaržaŭnaja mova (biełaruskaja i ruskaja). Kožny piaty apytany ličyć, što tolki biełaruskaja, a na dumku 3,4% — tolki ruskaja.
Pieravažnaja bolšaść biełarusaŭ — 94,2% — viedaje, ź jakoj kolkaści abłaściej składajecca kraina. Prykładna pa 2,5% ličać, što abłaściej u Biełarusi piać ci siem.
Pierakanaŭčaja bolšaść adkazała pravilna i na pytańnie ab pieršych słovach dziaržaŭnaha himna ( «My biełarusy, mirnyja ludzi»). 2,7% nazvali pieršym inšy radok z himna — «Słaŭsia, ziamli našaj śvietłaje imia».
Amal 17% biełarusaŭ nie zmahli adkazać ci pamylilisia, adkazvajučy na pytańnie ab tym, ź jakimi krainami miažuje Biełaruś. Samaj papularnaj pamyłkaj (9,5%) byŭ varyjant: Ukraina, Polšča, Rasija.
Na pytańnie, chto pa kanstytucyi źjaŭlajecca adzinaj krynicaj ułady, 55% biełarusaŭ adkazali: «Prezident» — i pamylilisia. Heta narod. Pravilny varyjant nazvaŭ tolki kožny treci. Astatnija albo nie zmahli adkazać, albo paličyli krynicaj ułady parłamient.
Respandentam zadali i adkrytaje pytańnie pra toje, jakija try z pravoŭ čałavieka źjaŭlajucca dla ich asnoŭnymi. Barjer u 10% pieraadoleli prava na žyćcio (50,1%), pracu (49,3%), adukacyju (30,2%), miedycynskaje absłuhoŭvańnie (19,7%), svabodu (16,6%), adpačynak ( 15,7%), svabodu słova (11,8%). Dalej u rejtynhu važnaści dla biełarusaŭ iduć svaboda vieravyznańnia, vybarčaje prava, achova zdaroŭja, prava vybaru, prava na žyllo, biaspłatnuju miedycynu. Bolšaść z pravoŭ čałavieka zastałasia ŭ zonie pamyłki vybarki.
U anałahičnym pytańni, ale ŭžo pra abaviazki biełarusy rasstavili pryjarytety tak: vykonvać zakony (59%), płacić padatki (40%), pracavać (28,7%), achoŭvać navakolnaje asiarodździe (16,2%), abaraniać radzimu (15, 6%), vykonvać kanstytucyju (11,8%).
Tolki 4,2% «całkam daśviedčanyja» pra toje, jak składajecca i tracicca dziaržbiudžet, 19,3% — chutčej daśviedčanyja, čym nie. Pieravažnaja bolšaść albo nie daśviedčanyja (38%), albo chutčej nie daśviedčanyja (32,8%) pra heta.
U adkaz na pytańnie ab rehularnaści vykarystańnia internetu dla atrymańnia aktualnych sacyjalnych, ekanamičnych i palityčnych navin hałasy biełarusaŭ raźmierkavalisia tak: 40,5% robiać heta štodnia abo praź dzień, 20,3% — niekalki razoŭ na tydzień, 10,6% — niekalki razoŭ u miesiac. 3,3% — raz na miesiac ci radziej. Amal kožny čaćviorty naohuł nie vykarystoŭvaje internet u hetych metach.
Kamientary