Znojdzieny pierakład na biełaruskuju movu «Jaŭhiena Aniehina», jaki 80 hadoŭ ličyŭsia stračanym

Jak paviedamiła daśledčyca litaratury i vykładčyca Hanna Sieviaryniec, pieršy poŭny pierakład znakamitaha ramana ŭ vieršach naležyć paetu Alesiu Dudaru, jaki staŭ achviaraj stalinskich represij.
Aleś Dudar. Fota z archiva Lavona Jureviča
Jak raspaviała Sieviaryniec, u siaredzinie 1930-ch hadoŭ pačałasia padrychtoŭka da 100-hadovaha jubileja sa dnia śmierci Puškina, jaki źbiralisia šyroka adznačać u 1937 hodzie. Kamisiju pa pierakładach uznačaliŭ Janka Kupała. Mienavita jon raźmierkavaŭ pamiž biełaruskimi piśmieńnikami tvory, jakija tyja pavinny byli pierakłaści. Naprykład, Todaru Klaštornamu dastaŭsia «Kamienny hość», sam Janka Kupała ŭziaŭ sabie «Miednaha vieršnika», a voś Alesiu Dudaru byŭ akazany honar pierakłaści «Jaŭhiena Aniehina». Pavodle słoŭ Sieviaryniec, u hazietach taho času pisali, što biełaruskija piśmieńniki sabatujuć mierapryjemstvy i nie zdajuć pierakłady. Dudar i Klaštorny byli adzinymi, chto zdaŭ rukapisy ŭ termin.
Tekst «Jaŭhiena Aniehina» paśpieli ahučyć pa-biełarusku — paet čytaŭ jaho na tvorčym viečary, a pa repraduktarach jaho vystup pačuŭ uvieś Minsk.
Nieŭzabavie Aleś Dudar byŭ aryštavany i ŭ noč z 29-ha na 30 kastryčnika 1937 hoda rasstralany ŭ sutareńniach minskaj unutranaj turmy NKVD. Tady byli zabityja bolš za sto pradstaŭnikoŭ intelektualnaj elity BSSR — litaratary, dziaržaŭnyja dziejačy, navukoŭcy. Hetaja trahičnaja data ŭvajšła ŭ historyju pad nazvaj «noč zabitych paetaŭ».

«Jaŭhien Aniehin» u pierakładzie Dudara tak i nie byŭ vydadzieny. Pa słovach daśledčycy, pierakład doŭhi čas ličyŭsia zhublenym, byli viadomyja tolki niekalki frahmientaŭ ramana. Pieršaja častka ramana była apublikavanaja ŭ haziecie «Litaratura i mastactva» (u Biełarusi zachavaŭsia tolki adzin asobnik hetaha numara), treciaja — u časopisie «Połymia».
Jak padkreślivaje Sieviaryniec, najbolšuju viadomaść atrymaŭ pierakład «Jaŭhiena Aniehina», jaki paźniej zrabiŭ Arkadź Kulašoŭ. Ale tekst Dudara staŭ asnovaj, na jakuju aryjentavaŭsia jak aŭtar «Alesi», tak i inšyja biełaruskija piśmieńniki.
Sieviaryniec ličyć znachodku pierakładu cudam, bo ŭ biełaruskich archivach zachavalisia ŭsiaho čatyry listy i piać fatahrafij Dudara. Astatnija rukapisy źnikli. Jana spadziajecca, što materyjały, jakija jana znajšła ŭ svajakoŭ paeta, daloka nie apošnija.
Hanna Sieviaryniec łaskava pakazała pačatak pierakładu, zroblenaha Alesiem Dudaram.
I
«Moj dziadźka pravił biezzahannych,
Jak nie na žarty zachvareŭ,
Uziaŭ jon da siabie pašanu
I lepš prydumać nie ŭmieŭ.
Jaho pačyn — druhim navuka.
Dy boža moj! Što za dakuka
Pry chvorym dni i nočy być
I ni na krok nie adstupić!
Jakaja nizaść i dvudušša
Kanajučaha zabaŭlać,
Z žurboju leki padavać
I papraŭlać jamu paduški
Uzdychać i dumać pra siabie:
Kali ž uchopić čort ciabie!»
II
Tak razvažaŭ junak svavolny
U darozie na pierakładnych
Z vyšejšaj Zieŭsavaje voli
Naślednik svajakoŭ svaich.
Čytač Ludmiły i Rusłana!
Z hierojem hetaha ramana
Nie traciačy na ŭstupy čas
Dazvolcie paznajomić vas.
Aniehin, druh moj staradaŭni,
Na śviet radziŭsia la Niavy,
Dzie mo radzilisia i vy,
Abo žyli ŭ doli słaŭnaj.
Było tam viesieła i mnie.
Dy škodna poŭnač dla mianie.
III
Słužyŭšy spraŭna, daskanała
Daŭhami baćka jaho žyŭ,
Davaŭ jon kožny hod try bały
I ŭrešcie ŭsio dabro spuściŭ.
Jeŭhieniju žyćcio spryjała:
Madame za im pierš nahladała,
Paśla monsieur jaje źmianiŭ.
Chłapčyk žyvym i miłym byŭ.
Monsieur L'Abbe, francuz ubohi,
Kab chłopčyk sił nie marnavaŭ,
Jaho skroź žartam navučaŭ,
Nie chvalavaŭ marallu strohaj,
Krychu za bałaŭstva ŭščuvaŭ
I ŭ Letnim sadzie ź im hulaŭ.
Kamientary