Takuju vysnovu zrabili naziralniki ad Arhanizacyi biaśpieki i supracoŭnictva ŭ Eŭropie ŭ svajoj papiaredniaj spravazdačy. Vybary adbylisia ŭ žorstka kantralavanych umovach, a abiacańni biełaruskich uładaŭ zabiaśpiečyć prazrystaść padliku hałasoŭ nie byli vykananyja.
Niahledziačy na niekatoryja niaznačnyja palapšeńni, parlamenckija vybary 28 vieraśnia ŭ Biełarusi nie adpaviadali standartam ABSE dla demakratyčnych vybaraŭ.
Takuju vysnovu zrabili mižnarodnyja naziralniki ad Arhanizacyi biaśpieki i supracoŭnictva ŭ Eŭropie ŭ svajoj papiaredniaj spravazdačy.
Vybary adbylisia ŭ žorstka kantralavanych umovach, i vybarčaja kampanija była praktyčna niezaŭvažnaja,havorycca ŭ zajavie. Sam praces hałasavańnia byŭ naładžany dobra, ale značna pahoršyŭsia padčas padliku hałasoŭ. U zajavie adznačajecca, što abiacańni biełaruskich uładaŭ zabiaśpiečyć prazrystaść padliku hałasoŭ nie byli vykananyja.
Na 48 pracentach učastkaŭ, jakija naviedali naziralniki ABSE, jany acanili praces padliku hałasoŭ, jak «kiepski» ci «vielmi kiepski».Tam dzie byŭ mahčymy dostup da padliku hałasoŭ, było vyjaŭlena niekalki vypadkaŭ śviadomaj falsyfikacyi.
Naziralnikaŭ ABSE ŭ 35 pracentach vypadkaŭ nie dapuścili da nazirańnia za padlikam hałasoŭ albo pieraškadžali nazirańniu. U zajavie havorycca, što heta pastaviła pad sumnieŭ hety važny element vybarčaha pracesu.
«Jasnyja syhnały ab palapšeńni vybarčaha pracesu nie byli pieratvoranyja ŭ žyćcio, i patrebnyja značnyja palapšeńni, kab Biełaruś praviała sapraŭdy demakratyčnyja vybary ŭ adpaviednaści z našymi ahulnymi abaviazańniami ŭ miežach ABSE. Na žal, vyhladaje, što nieadnarazovyja syhnały dobraj voli nie byli pravilna dadzienyja albo pryniatyja. Adpaviedna, toj značny prahres, na jaki my spadziavalisia ŭ demakratyčnym raźvićci Biełarusi, nie materyjalizavaŭsia», — skazała An-Mary Lizin, vice-prezydentka Parlamenckaj asamblei ABSE i Specyjalnaja kaardynatarka karotkaterminovych naziralnikaŭ ABSE.
«Ja adnačasova adčuvaju nadzieju i rasčaravańnie, — zajaviŭ kiraŭnik misii naziralnikaŭ ABSE Hiert Arens. — Nadzieju, tamu što kali my pryjechali siudy, byŭ niejki viecier pieramienaŭ u vybarčaj atmasfery; rasčaravańnie, tamu što my nia zdoleli pabačyć vyrašeńnia prablemy z nazirańniem za vybarami, jakaja isnavała ŭ hetaj krainie doŭhi čas – a mienavita prablemy nieprazrystaści padliku hałasoŭ. Ale my spadziajemsia, što palapšeńnie supracoŭnictva padčas hetych vybaraŭ moža stać padmurkam dla sapraŭdnaha dyjalohu ab vykanańni našych rekamendacyŭ».
Siarod pazytyŭnych źmienaŭ naziralniki ABSE adznačajuć krychu bolšy dostup pradstaŭnikoŭ apazycyi da vybarčych kamisij, rašeńnie paŭtorna tranślavać piacichvilinnyja vystupy kandydataŭ pa dziaržaŭnym telebačańni, a taksama rekamendacyju apiačatvać ščyliny ŭ skryniach dla biuleteniaŭ na noč padčas piacidzionnaha daterminovaha hałasavańnia.Niekatoryja kandydaty apazycyi adznačyli prahres u mahčymaści bieśpieraškodna pravodzić sustrečy ŭ vyznačanych dla hetaha miescach.
U zajavie adznačajecca, što biełaruskaje zakanadaŭstva pa-raniejšamu stvaraje pieraškody dla praviadzieńnia vybaraŭ u adpaviednaści z abaviazańniami ŭ miežach ABSE. Aśviatleńnie kampanii ŭ medyjach nie davała vybarcam važnaj infarmacyi, kab tyja mahli zrabić infarmavany vybar. Palityčnyja partyi adyhryvali niaznačnuju rolu, i abmiežavańni z boku ŭładaŭ nie dazvolili pravieści aktyŭnuju kampaniju z sapraŭdnaj kankurencyjaj.
U skład misii ŭvachodzili 450 naziralnikaŭ z 43 krain, jakija pradstaŭlali Biuro demakratyčnych instytutaŭ i pravoŭ čałavieka i Parlamenckuju asambleju ABSE.
Kamientary