Ułady Minska prydumali, jak vykarystoŭvać skvier miž Tanka i Kalvaryjskaj FOTA
Ułady źbirajucca rekanstrujavać zialonuju zonu pamiž vulicami Tanka i Kalvaryjskaj, piša tut.by

Raniej tut chacieli pabudavać šmatfunkcyjanalny kompleks, ale ŭ vyniku admovilisia ad hetaj idei. Praŭda, skvier u centry horada zastavaŭsia nieŭładkavany.

— Skvier nie adpaviadaje abličču stalicy, i my chočam pryvieści jaho ŭ naležny stan. Tym bolš pracy pa budaŭnictvie mietro nabližajucca da zaviaršeńnia, i ŭsie hetyja časovyja prajezdy, jakija jość na terytoryi skviera, buduć likvidavanyja, — kaža kiraŭnik Centralnaha rajona Dźmitryj Piatruša.
Tamu Minskhramadzianprajekt raspracavaŭ kancepcyju rekanstrukcyi hetaj zialonaj zony. U najbližejšy čas administracyja rajona płanuje publična abmierkavać jaje z haradžanami. A pakul apišam prapanavanaje ŭ ahulnych rysach.
Pa słovach kiraŭnika rajona, heta budzie cichi skvier dla niahučnych mierapryjemstvaŭ, tamu što pobač znachodziacca žyłyja damy.
— My chočam zrabić miesca, dzie ludzi mahli b źbiracca, mieć znosiny, zajmacca sportam. Skvier budzie zonaj volnaha pieramiaščeńnia. Ludzi spakojna zmohuć chadzić pa hazonach, vyjści siudy na piknik abo prosta palažać na travie. Darožki płanujem biez bardziurnaha kamienia, a plitka budzie z chaatyčnaj kładkaj.
My pakidajem u skviery usie staryja drevy, plus buduć padsadžanyja novyja.
Budzie padśviatleńnie jak darožak, tak i dreŭ.
Zhodna z kancepcyjaj, uvieś skvier padzielać na tematyčnyja zony. Schiematyčna heta vyhladaje tak:

Bližej da supiermarkieta raźmieścicca zona suziralnaha adpačynku. Tut ustalujuć novyja łavački, a taksama punkty ź ježaj i biezałkaholnymi napojami.

Na zonie kulturnych akcyj płanujecca niešta nakštałt viernisažu. Heta buduć ščytavyja kanstrukcyi bližej da Kalvaryjskaj, jakija lohka adaptujucca pad lubyja padziei i śviaty.

Dalej hladzim na zonu sacyjalnaj aktyŭnaści. Jana nie raźličana na hučnyja mierapryjemstvy, ale čamu b tut nie zrabić jašče adnu kropku dla vystupaŭ vuličnych muzykaŭ, razvažaje čynoŭnik.

Zona hulniavych znosin zadumvajecca jak miesca nie tolki dla dziaciej, ale i dla darosłych. Pa słovach Dźmitryja Piatruša, pry raspracoŭcy hetaj zony prajekciroŭščyki źviartalisia da vopytu «Novaj Baravoj».

A voś kłastar viedy raźličany ŭ bolšaj stupieni na moładź. Tut pavinny być łavački ci ležaki, na jakich možna pazajmacca, a taksama biaspłatny vajfaj.

Buduć u skviery taksama zona fizičnaj rełaksacyi z trenažorami i zona dla vyhułu sabak ź śpiecyjalnymi snaradami dla žyvioł.

Takaja voś kancepcyja prapanujecca mienčukam dla abmierkavańnia. Dakładnaja datu i miesca abmierkavańnia budzie viadomaja paźniej.
Prajekt płanujuć raspracavać da viasny nastupnaha hoda.
Kiraŭnik rajona raźličvaje, što skvier stanie novym prykładam arhanizacyi hramadskich prastor u Minsku.
— U horadzie skviera takoha nidzie niama. Mnie zdajecca, kali niešta rabić — to rabić treba dobra, a nie prosta zasypać darožki asfaltahranulatam.
-
«Šanoŭnyja siabry, dziakuju vam za padtrymku». Rasijski błohier Illa Varłamaŭ u intervju zhadaŭ Biełaruś i biełaruskuju movu
-
Błohierka, što pierajechała ź Piciera pad Minsk, skardzicca, što nivodzin zabudoŭščyk nie źviarnuŭsia da jaje pa rekłamu
-
Staražytnyja suśliki jeli miasa mamantaŭ. Dokaz znajšli ŭ ich kakaškach
Kamientary