Navuka i technałohii3333

Navukoŭcy: Na paśpiachovaść vašaha dziciaci ŭpłyvajuć u pieršuju čarhu hieny, a nie intelekt

Daśledniki vyjavili, što pośpiechi ŭ vučobie vyznačajucca pierš za ŭsio hienami dziciaci, a jaho intelektualnyja zdolnaści adyhryvajuć mienšuju rolu, piša BBC.

Napeŭna, heta zdarycca ŭžo chutka: z dapamohaj analizu DNK my zmožam vyznačać budučyja ciažkaści ŭ vučobie našaha dziciaci i dapamahać jamu.

My vydatna pamiatajem heta jašče sa škoły: dzieci vučacca vielmi pa-roznamu.

U apošnija hady daśledniki vyśvietlili, što pośpiech u vučobie — u pačatkovaj škole, na ispytach pry zakančeńni siaredniaj škoły i navat u vyvučeńni asobnych pradmietaŭ — amal na dźvie traciny (!) zaležyć ad hienaŭ.

Navukoŭcy abrali 6000 par bliźniat, jakija ŭdzielničajuć u brytanskaj Prahramie daśledavańni rańniaha raźvićcia bliźniat, i praanalizavali ich adznaki — ad pačatkovaj škoły da zakančeńnia abaviazkovaj siaredniaj adukacyi.

Vyniki daśledavańnia pakazali, što dasiahnieńni bliźniat u vučobie byli na dziva stabilnymi.

Toj, chto mieŭ pośpiech u pačatkovaj škole, mieŭ dobryja vyniki i na ispytach GCSE (siertyfikat ab zakančeńni siaredniaj adukacyi).

Nazirańni za bliźniatami dazvalajuć vyjavić upłyŭ hienaŭ na dasiahnieńni ŭ vučobie.

Adnajajkavyja (identyčnyja) bliźniaty majuć adnolkavy hienietyčny nabor, tady jak dvajniaty, hetak ža jak i braty i siostry roznaha ŭzrostu, majuć u siarednim 50% adnolkavych hienaŭ.

Kali ŭ peŭnych rysach charaktaru identyčnyja bliźniaty bolš padobnyja adzin na adnaho, čym dvajniaty, možna zrabić vysnovu, što hetaja rysa vyznačajecca pieravažna hienami.

Daśledčyki pryjšli da vysnovy, što stabilnaść dasiahnieńniaŭ u vučobie amal na 70% tłumačycca hienietyčnymi faktarami i tolki na 25% — źniešnimi faktarami, navakolnym asiarodździem, naprykład, vychavańniem u adnoj siamji i naviedvańniem adnoj škoły.

Astatnija 5% — inšymi, pakul mienš zrazumiełymi faktarami, naprykład, upłyvam siabroŭ abo nastaŭnikaŭ.

Kali paśpiachovaść u vučobie na praciahu školnych hadoŭ palapšałasia abo paharšałasia, heta pierš za ŭsio zaležyła ad tych źniešnich faktaraŭ, jakija ŭ dvajniat adroźnivalisia.

Zdajecca, łahična vykazać zdahadku, što stabilnaść pośpiechaŭ u vyvučeńni školnych pradmietaŭ tłumačycca, u pieršuju čarhu, razumovymi zdolnaściami kankretnaha dziciaci.

Ale paśla taho jak daśledčyki praviali siarod bliźniat testy na intelekt (vierbalnyja i nievierbalnyja), upłyŭ hienaŭ usio roŭna zastaŭsia istotnym — na ŭzroŭni 60%.

U apošnija hady navukoŭcy dasiahnuli vialikich pośpiechaŭ u vyjaŭleńni hienietyčnych markieraŭ, jakija adkazvajuć za tyja ci inšyja rysy — u pryvatnaści, za pośpiechi ŭ vučobie.

Adnak kožny hienietyčny markier tłumačyć vielmi nievialikuju dolu (mienš za 0,1%) indyvidualnych adroźnieńniaŭ. I niadaŭna byŭ raspracavany bolš efiektyŭny mietad.

Sumujučy tysiačy hienietyčnych markieraŭ, vyjaŭlenych u chodzie ahulnahienomnych daśledavańniaŭ, navukoŭcy stvarajuć palihiennuju škału acenki.

Takaja škała dazvalaje z bolšaj dakładnaściu prahnazavać varyjatyŭnaść peŭnych jakaściej asoby (naprykład, pośpiechaŭ u vučobie), u ludziej, nie źviazanych ahulnymi hienami.

Mietad palihiennaj škały paćvierdziŭ toje, što navukoŭcy vyjavili ŭ nazirańni za bliźniatami. A mienavita: vyznačanyja varyjanty hienaŭ adkazvajuć za toje, čamu acenki dziaciej na kožnym etapie navučańnia mohuć adroźnivacca.

Vyniki hetaha daśledavańnia vielmi važnyja jak dla baćkoŭ, tak i dla nastaŭnikaŭ.

Jany śviedčać ab tym, što peŭnyja prablemy ŭ vučobie treba vyjaŭlać jak maha raniej, pakolki jany, chutčej za ŭsio, buduć isnavać na praciahu ŭsich hadoŭ, praviedzienych u škole.

U budučyni takaja acenka hienietyčnaj schilnaści (razam z prahnazavańniem upłyvu navakolnaha asiarodździa, naprykład, rajona pražyvańnia, asablivaściaŭ vychavańnia ŭ siamji i škole) dapamoža vyjaŭlać «prablemnych vučniaŭ» u rańnim uzroście.

Pieraadoleć patencyjnyja ciažkaści ŭ navučańni dapamohuć indyvidualnyja navučalnyja prahramy.

Naprykład, užo pry naradžeńni my mahli b z dapamohaj DNK-testaŭ vyjaŭlać dziaciej, jakija buduć mieć prablemy z čytańniem, i dapamahać im užo na rańnim etapie raźvićcia.

Prafiłaktyčnyja mierapryjemstvy zaŭsiody majuć vialikija šancy na pośpiech, kali pravodziacca ŭ pieršyja hady žyćcia.

Tamu hienietyčnaja acenka ryzyk, jakuju možna zrabić užo pry naradžeńni, maje vialikaje značeńnie dla pieraadoleńnia budučych prablem u vučobie ŭ dziciaci.

Kamientary33

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu

Usie naviny →
Usie naviny

Maryja Kaleśnikava sustrełasia z prezidentam Hiermanii21

Baćka Pačobuta: Što b Andžej ni vyrašyŭ, my heta prymiem i budziem jaho padtrymlivać2

Stała viadoma, kolki mirnych hramadzian zahinuła ŭ Rasii, a kolki va Ukrainie za čatyry hady vajny13

Čamu ŭłady maŭčać pra pryčyny razbureńnia doma ŭ Homieli i jakija jość viersii2

Mihrantku z Hviniei departavali ź Biełarusi, a jaje dačku zabrali ŭ dziciačy dom u Minsku19

Adzinuju žančynu-ministra adpravili ŭ adstaŭku. Natalla Paŭlučenka pratrymałasia na pasadzie paŭtara hoda2

U Maskvie były namministra skončyŭ žyćcio samahubstvam i ŭ pieradśmiarotnaj zapiscy abvinavaciŭ žonku2

Zała ŭ Minsku ŭstała pry vykanańni «Malitvy» Janki Kupały VIDEA12

Pryznačany novy kiraŭnik Viciebščyny5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić