Hramadstva55

Dyrektar kaledža patłumačyŭ, navošta ŭ studentaŭ patrabavali akaŭnty ŭ sacsietkach

«Na žal, kuratar dapuściŭ surjozny promach u hutarcy z navučencami», — raspavioŭ Tut.by dyrektar mahiloŭskaha politechničnaha kaledža Siarhiej Kazłoŭ. Jon daŭ razhornuty kamientar pra toje, čamu studentaŭ 7 lutaha prasili napisać ich akaŭnty ŭ sacyjalnych sietkach u admysłovym pratakole. I patłumačyŭ, ci było patrabavańnie dać łahin i parol ad asabistaj staronki.

Fota: Tut.by.

Čytajcie taksama:

U kaledžy Mahilova studentam skazali napisać adrasy svaich akaŭntaŭ u sacyjalnych sietkach. Jany admovilisia

Pa słovach dyrektara kaledža Siarhieja Kazłova, adzin z navučencaŭ kaledža sapraŭdy fihuruje ŭ spravie ab raspaŭsiudžvańni parnahrafii i ekstremizmu ŭ internecie. Tamu prafiłaktycy złačynstvaŭ u hetaj śfiery vyrašyli nadać asablivuju ŭvahu.

Tamu ŭ kaledž zaprasili pradstaŭnika pravaachoŭnych orhanaŭ, abmierkavali temu na piedahahičnaj radzie, sieminary piedahahičnych rabotnikaŭ i vyrašyli pravieści kuratarskija hadziny ŭ hrupach pa hetaj temie ŭ čaćvier, 7 lutaha.

Na kuratarskich hadzinach sa studentami pavinny byli razhledzieć artykuły Kryminalnaha i Administracyjnaha kodeksaŭ, źviazanyja z parušeńniem zakanadaŭstva ŭ internecie, u tym liku z machlarstvam z dapamohaj hrašovych pieravodaŭ i płastykavych kartak, ekstremizmam, raspaŭsiudžvańniem parnahrafii. A napisać adrasy svaich akaŭntaŭ studenty mahli — dobraachvotna, — kali chacieli, kab kuratary pravieryli, ci niama na ich staronkach zapisaŭ, jakija parušajuć zakon.

Fota pradstaŭlena navučencam kaledža.

Pa słovach dyrektara kaledža, dobraachvotnaść ukazańnia akaŭnta prapisana ŭ pratakole pasiadžeńniaŭ savietaŭ — piedahahičnaha i pa prafiłaktycy. I na heta źviartali ŭvahu kurataraŭ, kali tyja rychtavalisia da kuratarskich hadzin, brali nieabchodnyja materyjały.

— Ale, na žal, situacyja skłałasia takim čynam, što ŭ adnoj z hrup kuratar pracuje nie zusim pravilna i efiektyŭna. Jana pryjšła na kuratarskuju hadzinu niepadrychtavanaj. To bok, nie daniesła patrebnuju infarmacyju da hrupy i paprasiła ŭ ich nie akaŭnty, a łahiny i paroli. Heta pry tym, što hetaja infarmacyja adnosicca da asabistaj, i my nie možam i nie prapanoŭvali padzialicca joj. Kali navučency stali pratestavać suprać usich hetych momantaŭ, kuratar i pačała namiakać na toje, što navučencaŭ adličać, nibyta buduć raźbiracca ŭ hetym pravaachoŭnyja orhany i hetak dalej, — skazaŭ dyrektar, adznačyŭšy, što kuratar — vykładčyk daśviedčanaja, adnak zusim nie raźbirajecca ŭ terminach, źviazanych ź internetam.

Siarhiej Kazłoŭ kaža, što navučency šukali abarony ad dziejańniaŭ kuratara, tamu apublikavali pratakoł u internecie. Dyrektar śćviardžaje, što zaŭsiody kazaŭ studentam źviartacca da jaho pry nieabchodnaści, adnak 7 lutaha z 14.00 da 18.00 jon pravodziŭ saviet pa prafiłaktycy, tamu studenty nie mahli abmierkavać situacyju z kiraŭnikom kaledža.

— Ja siońnia byŭ u hrupie, patłumačyŭ navučencam, što ničoha zahannaha my rabić nie chacieli, a chacieli dapamahčy, i zrabić heta tolki pa ich žadańni. Ja paprasiŭ u chłopcaŭ prabačeńnia za nieefiektyŭnuju pracu maich padnačalenych. A z kurataram my praviali naradu, na jakoj razhledzieli ŭsie pamyłki, jakija jana dapuściła, — patłumačyŭ dyrektar.

Kamientary5

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Žychary damoŭ pa vulicy Siamionava ŭ Minsku časova adstajali svajo žyllo2

Biełarusy napisali ŭ Kanstytucyjny sud bolš za 113 skarhaŭ. Mikłaševič: Prydatnyja tolki 5% ź ich

Prablemy ź vizami na kancert Karža ŭ Varšavie — biełarusy atrymlivajuć admovy pa niezrazumiełych pryčynach14

Tramp patłumačyŭ kiraŭniku NATA, čamu ZŠA patrebnaja Hrenłandyja10

«Niaskoranaje pakaleńnie». Vyjšła kniha ab represavanych studentach4

Čynoŭnica Homielskaha abłvykankama ŭ razmovie z błohieram pryznałasia ŭ palityčnych čystkach2

«A mianie za što?» I kupcy sa Smalenska, jakija nachabna źbivajuć košt dziedavaj chaty — strašnaja kniha pra nastupstvy5

«Kultura i mastactva» praviała na piensiju hałoŭnuju redaktarku. Ni słova pa-biełarusku17

U Ispanii znajšli frahmienty kostak samaha staražytnaha ź viadomych u Zachodniaj Jeŭropie ludziej1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić