Usiaho patrochu33

«Źviazda»: Apranacca lepš za akijanam

Hazieta paraŭnała ceny ŭ Maskvie, Ńju-Jorku i Breście.

Hazieta paraŭnała ceny ŭ Maskvie, Ńju-Jorku i Breście.

Karespandent radyjostancyi Dieutsshie Wiellie prajšoŭsia pa kramach i inšych ustanovach Ńju‑Jorka z sumaj, ekvivalentnaj 10 jeŭra, i prykinuŭ, što za hetyja hrošy možna kupić.

Inicyjatyvu kalehi padchapiŭ karespandent «Iźviestij» u Maskvie i supastaviŭ košt tavaraŭ i pasłuh z maskoŭskimi cenami.

A vaš karespandent zachacieła paraŭnać heta z koštam pradukcyi ŭ samym zachodnim horadzie byłoha Savieckaha Sajuza, a ciapier Respubliki Biełaruś.
Kalehi pačynali z «ježy duchoŭnaj», nie budziem adstupać ad tradycyi. Tak, u Ńju‑Jorku za aznačanuju sumu pakupnik pryhledzieŭ dźvie knižki — zborniki Džeka Łondana i O. Hienry. U rasijskaj stalicy knihi nazvanych aŭtaraŭ daražejšyja. A ŭ nas, u troch knižnych kramach, jakija ja abzvaniła, hetych aŭtaraŭ nie znajšłosia naohuł. Zatoje na 36 tysiač rubloŭ možna kupić dźvie‑try knižki biełaruskich aŭtaraŭ, jak kłasikaŭ, tak i sučasnych.

Niamiecki žurnalist pachvaliŭsia, što za dziasiatku jon naviedaŭ znakamity ńju‑iorkski «Mietrapaliten», u Maskvie Muziej vyjaŭlenčaha mastactva imia Puškina možna naviedać za pałovu hetaj cany. A voś u nas muziejnyja ceny prosta simvaličnyja — kvitok u Krajaznaŭčy muziej kaštuje dla darosłaha adnu tysiaču rubloŭ, dla dziciaci — paŭtysiačy, niedarahi ŭvachod na vystavy, roznyja muziejnyja viernisažy. Zatoje naviedvańnie rezidencyi Dzieda Maroza ŭ Biełaviežskaj puščy jakraz nabližajecca da zapavietnych 10 jeŭra. Maje dzieci razam z kłasam jezdzili napiaredadni Novaha hoda, daviałosia płacić pa 30 tysiač rubloŭ (siudy ŭvachodzić i prajezd z Bresta i nazad).

Schadzić u kino ŭ Ńju‑Jorku i Maskvie abydziecca ŭ 7‑8 jeŭra. U nas u kinateatry «Biełaruś» film možna pahladzieć za 1 jeŭra, kala 2 jeŭra — krychu bolš za 6 tysiač — kaštuje bilet na premjerny pakaz. I na kancert kłasičnaj muzyki samyja darahija bilety dasiahali tolki 30‑35 tysiač.

Niamiecki «ekśpierymientatar» pachvaliŭsia, što jon dobra padjeŭ u ńju‑iorkskim restarančyku za ŭsiu sumu
, maskoŭski žurnalist za abied zapłaciŭ prykładna stolki ž.
Bresckaja nie samaja darahaja, ale i niatannaja kaviarnia «Stary horad» prapanoŭvaje abiedy taksama ad 30 tysiač.

Nu a kali treba nie tolki padjesci? Amierykanski kaleha kupiŭ za 9 jeŭra paŭtaralitrovuju butelku dobraha italjanskaha vina, u Maskvie stolki ž kaštuje napałovu mienšaja butelka takoha ž napoju. U nas dobraje vino taksama niatannaje, a voś harełki možna kupić bolej, čym u Amierycy. Niamiecki kaleha nahledzieŭ butelku horkaj 1,75 ł za 10 jeŭra. Maskvič za hetu sumu namieryŭsia kupić 5 paŭlitrovak «Žytniaj» i słoik salonych ahuročkaŭ. A ŭ nas, kali kupić 5 butelek vytvorčasci Bresckaha likiora‑harełačnaha zavoda, to na hurki moža i nie chapić, a vyjdzie tolki słoičak kobrynskaha zialonaha harošku. Jabłyki ŭ nas kaštujuć prykładna jak u Amierycy, a voś apielsiny ŭ ich značna tańniejšyja.

Nu a apranacca lepš za akijanam, u krajnim vypadku — u rasijskaj stalicy. Firmovyja džynsy kaleha znajšoŭ u Ńju‑Jorku za 10 jeŭra, u Maskvie stolki kaštujuć tureckija. U Breście prystojnyja džynsy, pryviezienyja z Turcyi praz Chmialnicki, možna nabyć za 80‑90 tysiač,

nu a firmovy tavar mienš čym za 100 dołaraŭ nie znojdzieš.

Možna pairanizavać, što ŭ mnohim zapaviet Mikity Chruščova — dahnać i pierahnać Amieryku — my vykanali.

Voś tolki z zarpłataj treba padciahnucca
. Ale kali na svaje zarpłaty my nabyvajem daražejšyja džynsy i naohuł umudrajemsia niadrenna žyć, to nieviadoma jašče, chto da kaho pavinien pa vopyt jechać.

Śviatłana Jaskievič, Źviazda

Kamientary3

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Miarkujučy pa pasažyrapatoku transpartu, nasielnictva Biełarusi z 2019-ha skaraciłasia, moža, navat na 1,2 miljona čałaviek15

Miarkujučy pa pasažyrapatoku transpartu, nasielnictva Biełarusi z 2019-ha skaraciłasia, moža, navat na 1,2 miljona čałaviek

Usie naviny →
Usie naviny

Polku zatrymali ŭ Hdańsku za abrazu biełaruski4

Žychary «Novaj Baravoj» vystupili suprać cyrka-šapito ŭ ich rajonie. Čym skončyłasia?6

Prarasijskaja aktyvistka Mirsalimava patłumačyła, čamu nielha zabaraniać čytać «ekstremisckija» vydańni7

Złoŭlenaja ŭ Sienicy žyviolina akazałasia šalonym vaŭkom. U milicyi raskazali padrabiaznaści6

Jak uparadkavali skvier Amara Chajama ŭ Minsku

Žančyna zajmałasia seksam z budysckimi manachami, a paśla šantažavała ich13

Biełaruski školny nastaŭnik raskazaŭ, kolki zarablaje na fiermie ŭ Niderłandach1

MZS Litvy nakiravała Biełarusi notu pratestu z-za rasijskaha drona

«Heta chleb ci klej?»: žycharka Baranavičaŭ aburyłasia jakaściu pradukcyi chlebazavoda10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Miarkujučy pa pasažyrapatoku transpartu, nasielnictva Biełarusi z 2019-ha skaraciłasia, moža, navat na 1,2 miljona čałaviek15

Miarkujučy pa pasažyrapatoku transpartu, nasielnictva Biełarusi z 2019-ha skaraciłasia, moža, navat na 1,2 miljona čałaviek

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić