Pobač z madernym suśvietam vysokich technałohijaŭ, bankaŭskich rachunkaŭ i finansavych kryzisaŭ dahetul isnujuć nasielenyja «vyspy», dzie hrošy nie majuć amal nijakaha značeńnia.Prynamsi, u Mieksicy hetkija vyspy lažać u jakoj hadzinie jazdy ad miehapolisaŭ. Jak na rynku ŭ haradku Santjaha Tjanhistenka pad Miechika…
Štoaŭtorak u padhornym mieksikanskim haradku zdavion‑daŭna adbyvajucca «draŭninnyja» tarhi. Univiersalnym ekvivalentam na rynku ŭ hety dzień robicca nie miedź, srebra ci papiery, ale suchoje viećcie, jakoje sialanie prynosiać u horad na svaich harbach.
Za 25 kavałkaŭ halla tut možna atrymać kavałak myła, za 50 — kh fasoli, za 100 — litr aleju.Užyvanaja vopratka idzie pa 10 halinak za reč, cacki — pa 5.
Niahledziačy na lasy, što atačajuć Miechika, žycharam staličnych pradmieściaŭ nie tak i lohka zdabyć sabie paliva dla piečaŭ — vyrubka drevaŭ tut karajecca turmoju. Voś tamu i paśpiašajuć sialanie na aŭtorkavyja kirmašy — u sialan‑pradaŭcoŭ žaleznaje alibi: jany nibyta pradajuć adno suchadreŭje.
Kamientary