Maładafrontaŭca aštrafavali na 510 rubloŭ za dźvie kvietki da pomnika Janku Kupału

Sudździa Ivan Kaścian z Centralnaha rajonnaha sudu Mienska aštrafavaŭ na 20 bazavych vieličyniaŭ (510 rubloŭ) siabra «Maładoha frontu» Maksima Ŭrbanoviča. Pavodle pastanovy sudu — za ŭdzieł u niesankcyjanavanaj masavaj akcyi ŭ parku Janku Kupały 25 žniŭnia, piša Radyjo Svaboda.
Aktyvist źbirajecca abskardžvać pastanovu sudździ, bo ličyć pakarańnie niezakonnym, a milicejski pratakoł sfalšavanym. Maksim Urbanovič kaža, što ni pikietavańnia, ni inšaj masavaj akcyi 25 žniŭnia ŭ parku Janki Kupały maładafrontaŭcy nie pravodzili.
«U toj dzień my arhanizavali rovarny prabieh praź Miensk ŭ Kurapaty, nas było čaćviora, — raskazaŭ Maksim Urbanovič. — Spačatku naviedali Čyrvony kaścioł i tam praviali malitvu za Biełaruś, a adtul dajechali na rovarach da parku Janki Kupały.
Tam uskłali kvietki i źnički da pomnika, sfatahrafavałaisia ź bieł-čyrvona-biełymi ściahami i pajechali dalej praz horad. Jechali sa ściahami, nas nichto nie spyniaŭ. I ŭ parku ŭ nas plakataŭ nie było, lozunhaŭ nie vykrykavali».
Na pracesie śviedka, supracoŭnik mienskaj milicyi Siarhiej Astafjeŭ, u svaich pakazańniach faktyčna paćvierdziŭ, što pikietu ci masavaj vuličnaj akcyi ŭ toj dzień ŭ parku Janki Kupały maładafrontaŭcy nie pravodzili.
Pavodle pakazańniaŭ milicyjanta, padziei, u jakich braŭ udzieł Maksim Urbanovič, doŭžylisia nia bolej za 3-4 chviliny i składalisia ŭsiaho z troch dziejańjaŭ:
«Pakłali śviečki, dastali ściahi i sfatahrafavalisia. Ale dazvołu na akcyju ad Mienharvykankamu nie było», — paviedamiŭ sudu milicyjant.
Adnym sa śviedak na pracesie byŭ brat Maksima Ŭrbanoviča, staršynia «Maładoha frontu» Dzianis Urbanovič. Aktyvist paviedamiŭ, što jany sfatahrafavalisia pad histaryčnym bieł-čyrvona-biełym ściaham dy kvietkami i źničkami, «ušanavali pamiać narodnaha paeta Janki Kupały». Pavodle Ŭrbanoviča, heta zaniało nia bolš za paŭtary chviliny.
«Chiba na toje, kab sfatahrafavacca la pomnika, patrebien dazvoł Mienharvykankamu? Kali tak, dyk pakažycie mnie taki zakon», — źviarnuŭsia aktyvist da sudu. Adkazu nie było.
Pavodle Dzianisa Ŭrbanoviča, rovarny prabieh 25 žniŭnia maładafrontaŭcy pryśviacili abviaščeńniu niezaležnaści Biełarusi, jakoje adbyłosia 29 žniŭnia 1991 hodu. Papiarednie jany źmiaścili infarmacyju ab prabiehu ŭ internecie
Ciapier čytajuć
Vychadcy z «Alfa» KDB Biełarusi zajmajuć kiraŭničyja pasady ŭ novym rasijskim supiersakretnym śpiecpadraździaleńni, pryznačanym dla zabojstvaŭ za miažoju
Kamientary