Prezident ZŠA Donald Tramp adchiliŭ prapanovu prezidenta Rasii Uładzimira Pucina vyvieźci iranski ŭzbahačany ŭran u Rasiju. Pra heta paviedamlaje vydańnie Axios sa spasyłkaj na infarmavanuju krynicu. Hetu ideju nibyta abmiarkoŭvali padčas telefonnaj razmovy palitykaŭ 9 sakavika.

Pa słovach krynicy Axios, rasijski bok prapanavaŭ niekalki varyjantaŭ źnižeńnia napružanaści pamiž ZŠA i Iranam. Adzin ź ich zaklučaŭsia ŭ tym, kab pieradać iranski ŭzbahačany ŭran na zachoŭvańnie ŭ Rasiju. Adnak Vašynhton nie padtrymaŭ takuju prapanovu.
Amierykanski čynoŭnik adznačyŭ, što padobnaja ideja vykazvałasia raniej, ale ZŠA ličać nieabchodnym zabiaśpiečyć kantrol i biaśpieku hetych materyjałaŭ.
Havorka išła pra kala 450 kiłahramaŭ uranu, uzbahačanaha da 60%. Śpiecyjalisty adznačajuć, što pry dalejšaj pierapracoŭcy taki materyjał moža za niekalki tydniaŭ dasiahnuć uzroŭniu, prydatnaha dla stvareńnia jadziernaj zbroi, i jaho kolkaści tearetyčna chapiła b bolš čym na dziesiać bojezaradaŭ.
Pavodle infarmacyi vydańnia, Maskva padymała hetuju temu jašče ŭ mai 2025 hoda padčas pieramoŭ pamiž ZŠA i Iranam pa jadziernaj prahramie, a taksama niezadoŭha da pačatku ciapierašniaha kanfliktu. U adnym z apošnich raŭndaŭ pieramoŭ Iran adchiliŭ ideju vyvazu ŭranu i prapanavaŭ razbavić jaho na svajoj terytoryi pad kantrolem MAHATE. Niezrazumieła, ci hatovy Tehieran pryniać taki varyjant ciapier.
U Pientahonie zajavili, što razhladajuć roznyja mahčymaści kantrolu nad vysokaŭzbahačanym uranam. Pavodle kiraŭnika viedamstva Pita Chiehseta, ZŠA chacieli b, kab Iran dobraachvotna pieradaŭ svaje zapasy, ale raniej Tehieran na heta nie pahadžaŭsia.
Raniej taksama paviedamlałasia, što ZŠA i Izrail abmiarkoŭvali mahčymaść nakiravańnia śpiecnazu ŭ Iran, kab uziać pad achovu jadziernyja materyjały na paźniejšym etapie vajennaj apieracyi. Pry hetym u amierykanskaj administracyi adznačajuć, što Tramp padtrymlivaje kantakty z roznymi suśvietnymi lidarami i hatovy da damoŭlenaściaŭ, ale tolki ŭ tym vypadku, kali jany buduć vyhadnymi dla ZŠA.
Kamientary