Teatr11

Na minskaj scenie pastavili śpiektakl pra kanflikt na Danbasie 

Pjesu dramaturha Asi Katlar uvasobili na scenie Kamiernaha dramatyčnaha teatra. Śpiektakl pahladzieŭ teatralny krytyk Alaksiej Strelnikaŭ. 

Pierad śpiektaklem mnie prapanavali zrabić fotazdymak u fotazonie, paŭdzielničać u rozyhryšy biaspłatnaha kvitka, a potym vyjšaŭ narodny ansambl «Zababony» i imkliva praśpiavaŭ i pratančyŭ niekalki narodnych piesień. Naviedvańnie teatra nie abmiažoŭvajecca prahladam śpiektakla, heta, tak by mović, kompleks zabavaŭ, i vielmi važna, kab hladač adčuvaŭ da siabie ŭvahu i pavahu. Važna i toje, što pierad śpiektaklem my rychtujem hledača da vidovišča. Padychod pryvatnaha Kamiernaha dramatyčnaha teatra asabista mianie nie kranuŭ, ja amatar cicha parazmaŭlać z kimści pierad śpiektaklem, ale, pa-pieršaje, ja nie baču siabie metavaj aŭdytoryjaj śpiektakla «Mamki», a pa-druhoje, pieśni «Zababonaŭ» całkam raskryvajuć sutnaść teatralnaj dziei.

U pjesie Asi Katlar, litoŭskaha dramaturha ŭkrainska-jaŭrejskaha pachodžańnia, na Danbasie try siabroŭki schavalisia ŭ padvale ad bambardziroŭki. Ich syny, jakich simvalična kličuć adnolkava Sašami, vajujuć pa roznyja baki ŭkrainskaha kanfliktu. Tolki syn Soni znachodzicca ŭ Izraili, da taho ž u jaje astma, a leki padčas vajny dastać składana, hetym ułasna abmiažoŭvajecca siužet pjesy. Uvieś čas žančyny spračajucca, chto ž u bajavym supraćstajańni maje racyju, a chto zdradnik. «Maskal! Pravasiek! Žyd!» — hučyć sa sceny. Razmovy, jakija žančyny musili b daŭno prahavaryć, iznoŭ i iznoŭ uźnikajuć jak byccam ź ničoha, ničym, pa sutnaści, nie matyvavanyja, aproč ahulnaj razdražnionaści.

Što trymaje hetych žančyn razam? Užo paśla pieršaj bujnoj sprečki jany siadajuć za stoł i pačynajuć jeści ahurki, chleb i sała (pahadžajecca navat habrejka Sonia, dla jakoj heta, jak jana sama pryznajecca, hrech). Čarka, škvarka, troški antysiemityzmu i hamafobii, nastalhii pa SSSR — hetyja ahulnyja kaštoŭnaści, jakija źnitoŭvajuć navat samyja ciažkija kanflikty.

Hanna Łavuchina, aktrysa Maładziožnaha teatra, hraje Aksanu, razmaŭlaje na scenie tolki pa-ŭkrainsku, kryčyć «Chto nie skača, toj maskal!» i pranikniona śpiavaje ŭkrainskija pieśni, a Hanna Anisienka (Nataša) i Taćciana Bułhakava (Sonia) taksama piajuć. Uvohule, akciorski skład padabrany vydatna, aktrysy tempieramientna svaracca i miracca. Natalla Bašava addaje akcioram stolki svabody, što hety śpiektakl stanovicca prykładam tak zvanaj «akciorskaj režysury», kali dla vykanaŭcy najpierš stvarajucca zručnyja ŭmovy dla najlepšaha vyjaŭleńnia mocnych bakoŭ. Voś hieraini Anisienki i Łavuchinaj razyšlisia ŭ roznyja baki, nibyta kab papravić vopratku ci pastavić štości na paličku, značyć, praź imhnieńnie možna ŭžo čakać, što jany z žarściu nakinucca adna na adnu, kab štości dakazać ci abvierhnuć.

Ale na ŭzroŭni danieckaha padvała kanflikt, jaki bušuje navokał, nie vyrašyć.

Navat u prostym tekście Katlar supiarečnaści nadta niepieraadolnyja. Tak, hieraini sapraŭdy pryznajucca adna adnoj u lubovi i admaŭlajucca ad pahroz, jakija pramovili chvilinu tamu, ale hety maleńki i časovy mir, jaki vielmi zaležyć ad vialikaj vajny. Toje, što nielha vyrašyć racyjanalna, vyrašajecca z dapamohaj pieśni, dva ci try razy mocny kryklivy kanflikt pamiž hierainiami vyrašaŭsia mienavita tym, što chtości raptam pačynaŭ śpiavać. Muzyka prymirała. U hetym sutnaść śpiektakla, u naiŭnaj viery ŭ pieramohu pryhožaha nad usim kiepskim. Mienavita tamu taki prosty test pierad śpiektaklem ansambla «Zababony»: kali taki kštałt mastactva vam padychodzić, kali heta kranaje, kali raduje, to heta vaša mastactva i jość.

Na maju dumku, kanflikt na Danbasie pieśniaj nie vyrašyš, chacia ja byŭ by nie suprać.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Bietanavać hrošy — nacyjanalnaja ideja biełarusaŭ? Paraŭnali tempy budaŭnictva ŭ Biełarusi, Polščy, Litvie i Łatvii12

Bietanavać hrošy — nacyjanalnaja ideja biełarusaŭ? Paraŭnali tempy budaŭnictva ŭ Biełarusi, Polščy, Litvie i Łatvii

Usie naviny →
Usie naviny

Niečakana pamior homielski prapahandyst Michaił Ciškievič5

Stała viadoma, jakija biełaruskija vykanaŭcy byli samymi papularnymi ŭ 2025 hodzie na «Jandeks Muzyka»7

«Tam niama cenzury dla nacysckich vitańniaŭ». Sikorski pasłaŭ Maska na Mars za zakliki raspuścić ES18

8‑hadovuju dziaŭčynku ź invalidnaściu nie chacieli puskać u minskaje kafe. Kazali, što jaje vazok zajmaje šmat miesca11

Taksist vysadziŭ z mašyny dzicia, jakoje zatym zhubiłasia6

«Ja razumieju, što možna zrabić kopiju krasovak…» Rasijanie spłahijacili minski dziciačy sadok4

Kiełah nazvaŭ dva pytańni, jakija patrebna vyrašyć, kab zrušylisia pieramovy pa Ukrainie11

«Ubačyła padešvu — žachnułasia»: žycharka Bresta pakazała, što stała ź jaje abutkam ad «Marka» paśla prahułki pa śniezie18

Śmiarotnaje DTZ pad Mahilovam: adzin mužčyna zahinuŭ, druhi ŭ balnicy

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Bietanavać hrošy — nacyjanalnaja ideja biełarusaŭ? Paraŭnali tempy budaŭnictva ŭ Biełarusi, Polščy, Litvie i Łatvii12

Bietanavać hrošy — nacyjanalnaja ideja biełarusaŭ? Paraŭnali tempy budaŭnictva ŭ Biełarusi, Polščy, Litvie i Łatvii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić