Zdaroŭje22

Zdarovy abied: što dać dziciaci z saboj u škołu

Novaje daśledavańnie Univiersiteta Lidsa pakazała, što 98% abiedaŭ, jakija brytanskija baćki dajuć vučniam małodšaj škoły, nie adpaviadali charčovym normam, piša bbc.com.

Niekatoryja škoły navat praviarajuć chatnija abiedy i zabirajuć «kantrabandnuju» niezdarovuju ježu, naprykład, sasiski ŭ cieście.

A adna akademija ŭ Norviču niadaŭna prapanavała całkam zabaranić abiedy z domu, kab bolš vučniaŭ jeli zdarovuju školnuju ježu.

Dyk jak maje vyhladać zdarovy «suchi pajok»?

Buterbrod

Ekśpierty kažuć, što «asnoŭnaj stravaj» pavinna być niešta spažyŭnaje, naprykład, chleb, rys, makarona abo bulba. Pa mahčymaści, lepš addavać pieravahu celnaziernievym.

Kali vy robicie dziciaci buterbrod — dadajcie ŭ jaho sałatu, bo štodnia varta jeści piać porcyj śviežaj sadaviny i harodniny.

U realnaści ž samaje papularnaje načyńnie buterbrodaŭ — viandlina, syr, kuryca, tuniec, a zatym — šakaładnaja pasta abo džem.

Harodnina, takaja jak kukuruza i morkva, traplajecca ŭ buterbrodach redka, choć śpiecyjalisty kažuć, što takoje načyńnie byli b zdaraviejšym, asabliva ŭ paraŭnańni z džemam abo šakaładnaj pastaj, jakija ŭtrymlivajuć šmat cukru.

Namahajciesia taksama paźbiahać praźmiernaha ŭžyvańnia majanezu i masła.

Sneki

Daśledavańnie pakazała, što choć kolkaść cukru ŭ chatnich abiedach naohuł źmienšyłasia, mnohija ź ich dahetul utrymlivajuć ježu z zanadta vysokim utrymańniem cukru, soli ci tłuščaŭ.

Bolšaść suchich abiedaŭ z 1500, jakija ŭdzielničali ŭ daśledavańni, utrymlivali čypsy ci inšyja pikantnyja zakuski, a ŭ tracinie ź ich było šakaładnaje piečyva.

Kab zrabić abiedy zdaraviejšymi, navukoŭcy rajać adzin z hetych varyjantaŭ:

soładavy chleb, fruktovyja kieksy, fruktovy chleb ci sadavina zamiest šakaładu, zbožžavych batončykaŭ i piečyva;

rysavyja pierapiečki abo papkorn zamiest čypsaŭ;

johurt ź nizkim utrymańniem tłušču i cukru, miakki syr ź nizkaj tłustaściu abo žele biez cukru.

Sadavina i harodnina

Narežcie dzieciam jabłyki abo dyniu i pačyścicie mandaryny, kab im było praściej ich jeści. Kali papyrskać narezanuju sadavinu cytrynavym sokam, jana nie zrobicca karyčnievaj.

Vy taksama možacie dać dziciaci ŭ škołu pamidory čery, pierac i saleru.

Napoj

Najlepš pić vadu, ale možna davać dzieciam małako abo fruktovy sok biez cukru.

Inšyja parady ekśpiertaŭ

Aŭtary daśledavańnia kažuć, što pradukty dla abiedaŭ lepš kuplać i hatavać razam ź dziećmi — tak vy zmožacie rastłumačyć im, jakaja ježa zdarovaja.

«Daśledavańni pakazali, što dzieciam treba davać peŭnuju ježu niekalki razoŭ, pierš čym jana pačnie im padabacca. Spačatku heta mohuć być nievialikija porcyi, kab minimizavać adkidy, ale heta daść dzieciam čas paznajomicca ​​z novymi dla ich praduktami i pryvyknuć da ich».

Kamientary2

Jak Izrail stvaryŭ sučasnaha «trajanskaha kania» dla «Chiezbały» — cikavyja detali apieracyi z pejdžarami1

Jak Izrail stvaryŭ sučasnaha «trajanskaha kania» dla «Chiezbały» — cikavyja detali apieracyi z pejdžarami

Usie naviny →
Usie naviny

Nazvali imiony apošnich palitviaźniaŭ, vyzvalenych 16 vieraśnia4

Učora na biełaruskich mieteastancyjach pierapisana dzieviać tempieraturnych rekordaŭ, jakija trymalisia 60 hadoŭ

U Rasii zatrymali byłoha lidara ruchu za suvierenitet Tatarstana2

90-hadovy Poźnier vierniecca ŭ efir rasijskaha «Pieršaha kanała». Jahonaja prahrama pierastała vychodzić u 2022 hodzie4

U Livanie novyja vybuchi pryład dla suviazi. Hetym razam uzryvajucca racyi8

Ajcišnik staŭ «pahrozaj biaśpiecy» ŭ Litvie z-za pracy na BiełAES pa raźmierkavańni6

Ź siadziby Pusłoŭskich u Słonimie źnikli skulptury lvoŭ. Što adbyvajecca?

Narviehija stała pieršaj krainaj, dzie kolkaść elektrakaraŭ pieravysiła kolkaść bienzinavych mašyn3

Piarcoŭ: My karnych mieraŭ u dačynieńni da inšych resursaŭ nie pravodzim2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak Izrail stvaryŭ sučasnaha «trajanskaha kania» dla «Chiezbały» — cikavyja detali apieracyi z pejdžarami1

Jak Izrail stvaryŭ sučasnaha «trajanskaha kania» dla «Chiezbały» — cikavyja detali apieracyi z pejdžarami

Hałoŭnaje
Usie naviny →