Infarmacyja z adkryćcia novaha budynku Nacbiblijateki vyklikała žadańnie chutčej pajechać na st.m. «Uschod», kab zamović jak minimum try knihi.
Feljeton Lolika Uškina.
Infarmacyja z adkryćcia novaha budynku Nacbiblijateki vyklikała žadańnie chutčej pajechać na st.m. «Uschod», kab zamović jak minimum try knihi.
1. «Rasstrelnaja kamanda».
«...pstryčka klavišy skiroŭvaje zamovu ŭ elektronny mozak, jaki, vydatkavaŭšy dolu chvili, – hetak «Saŭbiełka» apisvaje dziejańnie biblijatečnaha perpertuŭm-mobile, – addaje kamandu aŭtamatu... Ledź čuvać huł vazka, jaki płyvie z-pad stoli i śviedčyć ab tym, što zamova vykananaja... Vy bieracie vašu knižku i pahružajeciesia ŭ śviet novych viedaŭ...»
Cikava, jak adreahuje hety cudoŭny aŭtamat, kali zakinuć u jaho zamovu knihi «Rasstrelnaja kamanda» abo «Słuchańni ŭ Eŭraparlamencie ab źnikłych u Biełarusi». Miarkuju, što toj vazok adrazu prypłyvie z pozvaj – źjavicca ŭ sud, kab adkazać pavodle strohaści zakonu za brydkuju łajanku ŭ žanočaj prybiralni biblijateki.
2. «Vałodzia i husi» Zoi Vaskrasienskaj. Usie vydańni.
Jahonaja fraza pra toje, što na praciahu žyćcia jon sustrakaŭ try roznyja traktoŭki infarmacyi ab kiraŭnikach SSSR – spačatku praŭda, potym 80 adsotkaŭ praŭdy i ciapier amal tatalnaja chłuśnia, – prosta intryhuje.
Upeŭnieny: pieršaj drukavanaj krynicaj infarmacyi ab savieckich pravadyrach dla ARŁ, jak i dla ŭsich savieckich ludziej, byli papularnyja maleńkija apaviadańni kštałtu knižki «Vałodzia i husi». Na jaje staronkach budučy pravadyr suśvietnaha praletaryjatu mužna abaraniaŭ knihi, jakija nios ad siastry, ad ataki svojskaha ptastva. Ciažka ŭjavić, što naprykancy 90-ch ulubionamu harantu papravak u Kanstytucyju trapiła na vočy interpretacyja taho apaviadańnia, dzie zachavałasia tolki 80% praŭdy: Vałodzia tut nios nie makulaturu, a, skažam, pustuju butelku z-pad piva «Siniebriuchov'» na punkt pryjomu škłatary, jakuju namahalisia adabrać bamžy-kankurenty. Narešcie, zenit insynuacyjaŭ – sučasnaja interpretacyja tvoru Vaskrasienskaj: nia husi pryčapilisia da Vałodzi, a Vova da husiej. Usio tamu, što sapraŭdnaje proźvišča jaho baćki – Panikoŭski.
3. «Estetyčny słoŭnik».
«Ałmaz», «ałmaz», «ałmaz»... Štochviliny čułasia ź «jaščyka» ŭ repartažach z adkryćcia knihaschovišča. Jaki ałmaz? Architekturny cud usie, kaho prynamsi viedaju, nazyvajuć «čupa-čups» abo «stakan». Dažylisia – akramia kanfliktu palityčnych zababonaŭ, biełarusy blizkija da kanfrantacyi estetyčnych hustaŭ!
Kab nie palaryzoŭvać hramadztva jašče i ŭ hetaj sfery – treba budučyja architekturnyja vizytoŭki režymu budavać ź vidavočnaj alehoryjaj na niejki pradmiet, jaki padabajecca ŭsioj nacyi. Naprykład, televizijnaja vieža ŭ formie vialikaha pašparta RB z hadavoj šenhienskaj vizaj i h.d.
Inakš chočacca tolki malicca, kab nastupny šedeŭr baćkaŭskaj architektury, spartovy kompleks Miensk-Arena, nie vyhladaŭ, jak konusapadobny budynak śvietła-karyčnievaha koleru ź niajasnymi formami, jaki «Saŭbiełka», naturalna, abzavie «novaj piramidaj Cheopsa», a prostyja ludzi...
Kamientary