Hledačy padrychtavalisia nazirać za lutaj siečaj, adnak raptam rycary paskidali šałomy, adšpurnuli miačy i pačali abdymacca... Pra Hrunvaldski fest piša Jaŭhien Zubovič.
Jašče ŭ 1410 hodzie la nievialikaha miastečka Hrunvald, što zaraz znachodzicca ŭ Polščy adbyłasia adna z samych vialikich bitvaŭ Siaredniaviečča. Pieramoha ŭ hetaj bitvie dazvoliła spynić kryžackuju ahresiju na biełaruskija ziemli na doŭhija 500 hod.
I voś zaraz rekanstrukcyju hetych padziej, a taksama šmatlikija turniry možna było pabačyć 18 i 19 lipienia na terytoryi etnahrafičnaha kompleksa «Dudutki».
Raspačałosia ŭsio ab adzinaccataj hadzinie z uračystaha šychavańnia ŭdzielnikaŭ festu. Prysutničali takija kłuby jak: «Siekierž», «Bieły tur», «Rusič», «Orden paŭnočnaha chrama», «Ałtyn Tumien», «Kniažy huf» i inš.
Pieršym značnym mierapryjemstvam na fiestyvali stali adzinočnyja bai pamiž najbolš zahartavanymi viciaziami z kožnaha kłuba.Ź finałam atrymałasia cikavaja historyja. U jaho trapili pradstaŭniki adnaho i tahož kłuba «Rusič» — Śviatasłaŭ i niepieramožny Cichamir Kamianiecki. Hledačy ŭžo padrychtavalisia nazirać za zachaplalnaj lutaj siečaj, adnak raptam dva rycary paskidali ź siabie šałomy‑šyšaki, adšpurnuli ŭbok miačy i pačali abdymacca. Heta Cichamir, pieramožca 27 turniraŭ vyrašyŭ pa‑siabroŭsku addać praciŭniku pieramohu ŭ honar prysutnaj tut maci Śviatasłava. Rycarski ŭčynak!
Paśla turniru niechta pryleh adpačyć na travie ŭ zacieni, bo śpiakota stajała žudasnaja, a niechta pajšoŭ ahladać etnahrafičny kompleks: majsterni harbaroŭ, hančaroŭ, nievialiki muziej mašyn, a taksama horad majstroŭ. Taksama ŭ pierapynku sa sceny słych usich prysutnych łaščyli try dziaŭčyny z hurta «Rasalija».
Paśla hetaha adychodzić ad sceny nie pryjšłosia, bo pobač ź joju pačalisia pastanovačnyja bai dvuch siaredniaviečnych teatraŭ: «Teatra Biersierk» i «Kamandoryi Ordena paŭnočnaha chrama». Dzieja prachodziła ŭ formie spabornictva, jakoje nahadvała teatralizavanyja bojki z admysłovym siužetam. U spabornictvie vyjhrała «Kamandoryja», što było vyznačana pa dacybiełach padtrymki hledačoŭ.
Padziei išli imkliva, i voś užo da admysłovaha płota‑pieraharodžy pačali źbiracca rycary vieršniki na konny turnir.Usiaho ŭdzielničała šeść čałaviek, ale samym vybitnym byŭ vieršnik francuzskaha stroju hraf de Mantehiu, jaki prylacieŭ na turnir ažno z Sočy. Pavierch poŭnaha płaścinkavaha daśpiecha i kirasy ŭ jaho byŭ apranuty sini kot, azdobleny francuzskimi lilejami.
Pieramohu ž atrymaŭ rycar Pol Derbjen, što bliskuča pravioŭ usie čatyry praktykavańni. Akramia vidoviščnaha heštechtu, heta była «kvincina»,. taksama treba było pacelić u namalavanaha kabana lehkim kapjem—sulicaj, siekčy kapustu, prymacavanuju da troch palaŭ — hałovy ŭjaŭnych vorahaŭ, a taksama byli «skački za kołcam». Konny turnir byŭ sapraŭdnym padarunkam usim prysutnym, adnym z samych jarkich uražańniaŭ fiestyvala.
Paśla paŭzy, padčas jakoj možna było padmacavacca syram i masłam miascovaj vytvorčaści, pačałasia kulminacyjnaja padzieja pieršaha dnia — rekanstrukcyja Hrunvaldskaj siečy. Jak i 600 hod tamu, vojski doŭha nie pačynali, ale voś litvinskaje vojska rušyła na praciŭnika. Paśla ŭ jaje ŭstupiła i polskaje rycarstva, ale chutka było abkružanaje častkaj vojska pad davodctvam mahistra Teŭtonaŭ, i tolki tyłavy udar Vitaŭta vyratavaŭ i pierałamiŭ chod bitvy. Pieramoha!
Na hetym bajavaja častka pieršaha dnia była zavieršanaja i pačałasia muzyčnaja.
Tak skončyŭsia pieršy dzień.
Druhi dzień pačaŭsia tradycyjna z turnira łučnikaŭ.Na pačatku namahalisia prosta trapić u mišeń, paśla stralali stojačy śpinaj da mety, a taksama z kaleń, namahalisia pacelić u namalavanuju ptušku — fazana. Pieramoh volny łučnik Viačasłaŭ, jaki zmoh vybić usie streły svajoj pryhožaj supiernicy pa finale.
U pierapynku pamiž adboram i finałam u łučnikaŭ možna było panazirać za vialikim charastvom — pakazam i konkursam histaryčnych kaściumaŭ XI—XV st. Pierad hledačami pranieślisia: malibosy, koty, chuty, jaŭłyki, upielandy, puleny, i inšaja miedyjavalnaja vopratka i abutak.
Ale jany chutka sastupili miesca dvum pryhožańkim dziaŭčynkam‑vieršnicam na koniach sa stajni ŭ Dudutkach, jakija demanastravali svajo majsterstva abjezdki, vyrablajučy volty i piruety, a taksama pieraadolvajučy roznyja baŕjery.
Pierad kulminacyjnym momantam druhoha dnia — masavymi bojkami rycarskich kłubaŭ — buhurtami, vystupiŭ tancavalny hurt «Fiłamieja». Jaho ŭdzielnicy pad Turecki, Bašmačny, Konski branty, a taksama Kukas‑drykas vučyli tančyć usich žadajučych.
I voś, narešcie, buhurty.Rycary padzialilisia na piać partyj. Usie partyi pa niekalki razoŭ zmahalisia adna z adnoj. Pierad nastupami partyja VKŁ kryčała: «Hej, lićviny — Boh nam raić!», kryžaki čytali malitvu, uklenčyŭšy, ale pieramahła ŭsio ž taki partyja šotłandcaŭ, ci škotaŭ jak niekali ich nazyvali na našych ziemlach. Zaviaršała bajavuju častku fiestyvalu spabornictva na impravizavanym moście. Skončyŭsia ž fiestyval vialikim kancertam z udziełam hurtoŭ !Kiejli Kioł!, !Pierapłuty!, Cornu Copia. «Stary Olsa» i «Litvintrol».
Taim čynam adbyŭsia pieršy fiestyval słavy biełaruskaj zbroi, i heta było cudoŭna!
Ciapier čytajuć
Jak Jadźvihin Š. smažyŭ u redakcyi skvarki i čamu łožak Kupały nahadvaŭ dochłaha viarbluda. Ivulin i Astapienia źniali zachaplalny film pra «Našu Nivu»

Kamientary