Hramadstva44

U Hrodnie z haradskoha biudžetu źnik miljard rubloŭ

Amal pałova ź ich dastałasia pryvatnaj firmie, jakaja kasiła haradskija hazony. Astatnija hrošy sychodzili na ramont pryvatnaha niežyłoha fondu ci hublalisia pry zavyšeńni koštu pracaŭ.

Pravierka, zładžanaja Kamitetam dziaržkantrolu, vyjaviła. što letaś haradski biudžet Hrodna straciŭ bolš za miljard rubloŭ. Amal pałova ź ich dastałasia pryvatnaj firmie, jakaja kasiła haradskija hazony. Astatnija hrošy sychodzili na ramont pryvatnaha niežyłoha fondu ci hublalisia pry zavyšeńni koštu pracaŭ. Pravierkaj adznačana niezdvalnialnaja praca Hrodzienskaj haradskoj ŽKH i harvykankama.

Za skošvańnie haradskich hazonaŭ letaś pryvatnaja firma atrymała ad «Hrodnazielanbuda» bolš 600 miljonaŭ rubloŭ. Vyśvietliłasia, što pradpryjemstva całkam mahło abyścisia biez pasiarednika i samastojna naniać siezonnych pracaŭnikoŭ. I vydatkavała b na zarobki, nabyćcio invientaru, bienzinu i inšych materyjałaŭ nie bolš za 100 miljonaŭ.

Pravierka vyjaviła, što čysty prybytak pryvatnika za piać miesiacaŭ skłaŭ 530 miljonaŭ rubloŭ pry kolkaści štatu 12 čałaviek. A «Hrodnazielanbud», u jakim pracuje 240 čałaviek, za hod atrymaŭ 711 miljonaŭ čystaha prybytku. Akramia taho, pradpryjemstva atrymała 488 miljonaŭ niezakonnaha prybytku za pracy pa pasadcy, prapołcy kvietak, śpiłoŭvańni i abrazańni dreŭ, stryžcy chmyźniakoŭ, jakija apłačvalisia ź biudžetu.

Niapravilny śpis

Ad parušeńniaŭ paciarpieli i prostyja ludzi. Bo ŭ tytulnyja śpisy na kapramont uklučali damy, jakija adpačatku nie mahli jaho atrymać. Jak rastłumačyła hałoŭny śpiecyjalist Kamitetu dziaržkantrolu Hrodzienskaj vobłaści Volha Kurčyckaja, śpisy farmavalisia biez zabieśpiačeńnia realnymi krynicami finansavańnia. Napačatku minułaha hoda sfarmavali pieralik abjektaŭ kapitalnaha ramontu (za košt adličeńniaŭ hramadzian), košt jakich aceńvałasia ŭ 13 miljardaŭ rubloŭ, tady jak čakanyja pastupleńni składali ŭsiaho 11 miljardaŭ. U vyniku šmatlikija budynki z hoda ŭ hod uklučajucca ŭ śpisy, ale ramontu tak i nie mohuć dačakacca. Naprykład, kapramont damoŭ №№ 104 i 106 pa praśpiekcie Klackova, u ścienach jakich utvarylisia raskoliny, pieranosicca z 2006 hodu.

Znajšlisia damy, pa jakich mižramontnyja narmatyŭnyja terminy pieravyšanyja ŭ dva-try razy. Pry hetym jany dahetul nie ŭklučanyja ŭ tytulnyja śpisy. Tak, žyły budynak pa vulicy Bataničnaj, 15 nie ramantavaŭsia bolš za sto hadoŭ, damy №№ 25 - 29 pa vulicy Haharyna – amal piaćdziesiat.

Ramont na darmaŭščynu

Pravierka pakazała, što bolš staranna treba farmavać nie tolki śpisy, ale i aceńvać abjom prac. Čaściakom atrymlivajecca, što patrabujecca zamiena dachu, a dadatkova źmianiajuć vokny, uciaplajuć ścieny, dobraŭparadkoŭvajuć prylehłuju terytoryju. Davodzicca karektavać prajektna-kaštarysnuju dakumientacyju, układvać dadatkovyja srodki. Časam košt kapramontu pavialičvaŭsia ŭ dva, a jaho terminy – u try razy. I na inšyja pabudovy, uklučanyja ŭ śpis, nie chapała ni času, ni hrošaj. «My razumiejem, kali budynak dačakaŭsia kapramontu, to žychary prosiać zrabić jak maha bolš, –

adznačyli ŭ Dziaržkantroli. – Niaŭžo nie vidać, što budynak patrabuje zamieny voknaŭ ci ramontu fasada?»

Kali ž ramantavali abjekty niežyłoha fondu, čamuści nie zaŭvažyli, što ich častka naležyć nie horadu, a pryvatnym asobam i firmam, jakija pavinny byli prymać dolevy ŭdzieł u budaŭničych pracach. Biudžet straciŭ bolš dvuchsot miljonaŭ rubloŭ.

Remarki na palach

Kolki hrošaj straciŭ biudžet letaś?

576 miljonaŭ rubloŭ «Hrodnazielanbud» niezakonna zapłaciŭ pasiaredniku za skošvańnie haradskich hazonaŭ.

488 miljonaŭ rubloŭ haradski ŽKH atrymaŭ i zapłaciŭ «Hrodnazielanbud» biez vykanańnia abmiežavańnia pa ŭzroŭni rentabielnaści (nie bolš za 9%).

Bolš 200 miljonaŭ rubloŭ vydatkavana na ramont pryvatnych ofisaŭ.

Na 80 miljonaŭ zavyšana košt budaŭničych prac.

Razam: 1 344 miljona rubloŭ pavinny viarnucca ŭ biudžet.

***

Daviedka «Viečiernieho Hrodno»:

Pa vynikach kantrolnych mierapryjemstvaŭ, u biudžecie adnoŭlena bolš 575 miljonaŭ rubloŭ, daličana 28 miljonaŭ rubloŭ padatkovych płaciažoŭ. Da administracyjnaj adkaznaści pryciahnutyja try jurydyčnyja asoby, da dyscyplinarnaj i materyjalnaj – dvaccać čałaviek, adzin zvolnieny.

«Viečiernij Hrodno»

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Ad pryvatnikaŭ patrabujuć zavieści ideołaha ŭ štacie — raspytali, što robiać kampanii19

Ad pryvatnikaŭ patrabujuć zavieści ideołaha ŭ štacie — raspytali, što robiać kampanii

Usie naviny →
Usie naviny

Japoniec 26 hadoŭ arandavaŭ kvateru, dzie zabili jaho žonku, kab zachavać dokazy ŭ spadziavańni na novyja technałohii. I ŭrešcie zabojcu znajšli1

Izrail zajaviŭ pra likvidacyju ministra raźviedki Irana5

Žurnalisty znajšli, dzie žyvie adzin z načalnikaŭ kałonii Babrujska — «končany sadyst» Šynvize19

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj3

«Na ščaście, u Tajłandzie ŭsio tańniej, čym u Polščy». Biełarusy zachraśli praz vajnu ŭ Iranie, jak jany dabirajucca dadomu?3

Pavieł Sieviaryniec raskazaŭ, jak jaho ŭ turmie pastavili na ekstremiscki ŭlik3

Usio bolš rasijan zadumvajucca ab pierajeździe ŭ Biełaruś37

Byłoha pamiežnika i kiroŭcu «Transhaza» z Novałukomla asudzili za palityku1

Aleś Bialacki: Situacyja ŭ Biełarusi ciapier samaja trahičnaja i krytyčnaja9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ad pryvatnikaŭ patrabujuć zavieści ideołaha ŭ štacie — raspytali, što robiać kampanii19

Ad pryvatnikaŭ patrabujuć zavieści ideołaha ŭ štacie — raspytali, što robiać kampanii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić