Usiaho patrochu

Siońnia — Mikita‑husiatnik

Pa homanie adlatajučych husiej mierkavali ab nadychodzie chutkich marazoŭ. Kazali: kali husaki laciać nizka, zima pryjdzie chutka, kali vysoka — marazoŭ jašče doŭha nie budzie.

Na Mikitu‑husiatnika — 28 vieraśnia — na viaskovych padvorkach bili vyhadavanych za leta husakoŭ — dla svajho stała i na prodaž.

Zhodna z pavierjami, u hety dzień damavik nasyłaŭ na husakoŭ suroki. Kali ž ptuška hublałasia, heta ličyli harezami vadzianika. Tamu i damavika, i «haspadara vady» pažadana było zadobryć da nastupnaj viasny. Isnavaŭ navat peŭny rytuał. Z usich husakoŭ, pryhatavanych na miasa, vybirali najhoršaha, zabivali jaho i biez hałavy kidali ŭ raku ci voziera. Heta było svojeasablivaje achviaravańnie vadzianiku. Hałavu husaka nieabchodna było achviaravać damaviku — jaje niesli ŭ chatu i kłali pad prypiečkam.

Zvyčajna Mikitaŭ dzień zakančvaŭsia «husinym stałom», hałoŭnym upryhažeńniem i pačastunkam jakoha byŭ zasmažany husak.

U narodzie prykmiačali, što z hetaha dnia dzikija husi adlatajuć na poŭdzień: «Husi adlatajuć — zimu na chvaście niasuć».

Pa homanie adlatajučych husiej mierkavali ab nadychodzie chutkich marazoŭ. Kazali: kali husaki laciać nizka, zima pryjdzie chutka, kali vysoka — marazoŭ jašče doŭha nie budzie.

A jašče prykmiačali tak: kali husi adlatajuć na Siamionaŭ dzień (14 vieraśnia), čakaj rańniaj zimy.

Pa pavodzinach husiej pradkazvali budučaje nadvorje nie tolki vosieńniu, ale i viasnoj, kali husi prylatajuć z vyraju: kali jon staić na adnoj nazie, padcisnuŭšy druhuju, ci łopaje kryłami — da marazoŭ; chavaje pad kryło nos — da choładu.

Davoli raspaŭsiudžanym była nastupnaja kaladnaja varažba ab šlubie. U chatu puskali husaka: da jakoj dziaŭčyny husak pieršym padydzie, taja pieršaj i šlub voźmie. Kali chłopiec abo dziaŭčyna bačyli ŭ śnie husaka, heta pradkazvała chutkaje viasielle.

U biełaruskim narodnym kalendary jość jašče adzin dzień, jaki nazyvajuć «husinym śviatam» — heta 31 studzienia, dzień ušanavańnia śviatoha Apanasa, jakoha ličać achoŭnikam husakoŭ. Z hetaha dnia pačynajuć karmić husiej zierniem.

A jašče ŭ narodzie ličyli: kali huska pryniasie dva jajki ŭ adzin dzień, heta pradkazvaje niaščaście ŭ siam'i.

Kab zaścierahčysia ad biedaŭ i niastačaŭ, nikoli nie sadžali husku na jajki ŭ śviata Dabravieščańnia. Staryja ludzi kazali: «Kali na Dabravieščańnie kuryca abo huska źniasie jajka, ź jaho atrymajecca pačvara abo kaleka».

Aksana Katovič, Janka Kruk

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny29

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny

Usie naviny →
Usie naviny

Navukoŭcy vyjavili zabojcu piaci miljardaŭ marskich zorak1

Rasiju aśvistali na adkryćci Paralimpijady4

Čamu žančyny čaściej pakutujuć na mihreń, a mužčyny — na infarkty?2

MZS Azierbajdžana padziakavaŭ Biełarusi za salidarnaść suprać iranskich dronaŭ5

Klaščy — ich ulubionaja ježa. Navukoŭcy paćvierdzili efiektyŭnaść hetych ptušak u zmahańni ź niebiaśpiečnymi nasiakomymi7

Biełaruskija ŭdzielniki prajšli na adkryćci Paralimpijady pad čyrvona-zialonym ściaham FOTAFAKT32

Na polskim aŭkcyjonie za 700 jeŭra pradajuć staradaŭniuju knihu ź biełaruskaj parafii. Jak takija rarytety mohuć vyvozić za miažu?10

«U saviecki čas amal zarabiŭ na «Žyhuli». Piensijanier raskazaŭ pra svoj kvietkavy biznes

«Biełavija» i HUM prezientavali «samalotnyja» vitryny FOTY11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny29

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić