Afiša

Kino na vychodnych

Djabał z naftalinu

U kinaprakacie – praciah i paŭtor klasyčnych stužak Ryčarda Donera. «Viartańnie Supermena» dy «Omen 666».

«Viartańnie Supermena» («Superman Returns»)

ZŠA–Aŭstralija, 2006, kalarovy, 154 chv.

Žanr: kinakomiks

Adznaka: 4 (z 10)

Paśla šaścihadovych vandrovak pa kosmasie Supermen viartajecca na Ziamlu. Kinutaja kachanka Łois Łejn adpomściła artykułam «Čamu Supermen niepatrebny?» dyj naładziła asabistaje žyćcio, bartanuŭšy mužčynu svajoj mary. I tolki niahodnik Leks Luter pamiataje pra byłoha voraha. Łysy intryhan kradzie kryštali planety Krypton i pahražaje cełamu śvietu...

Stvaralniki «Viartańnia» jaŭna nia viedajuć, što rabić z adrodžanym Supermenam. Viałyja siamiejnyja prablemy z tajemnym kachańniem i dziciom-astmatykam, urazdrob – pryhody j vyratavańni i nieprychavana chałturny Kievin Spejsi ŭ roli kinaniahodnika. Hlamurny Brendan Rut u błakitnym kaściumčyku nia maje charyzmy kolišniaha Supermena – Krystafera Ryva. A kali superhieroj paŭtaraje podźvih Zasnułaje pryhažuni – heta vyhladaje na ździek.

Režysura Brajana Synhiera («Ludzi- Ch») – apatyčna-kamercyjnaja: katastrofy samalota, žanočy visk i Marłon Brando vyłučajucca. Siarod reanimavanych masak Marłon Brando – samy žyvy. Supermenaŭ tata ściahnuty z vykinutych narezak papiarednich filmaŭ. Pamierły Brando pratestavać nia moh.

Usio ž scenarnyja prydumki karciny sastupajuć trešavym lapam «Biełaruśfilmu»: vialikija hrošy dazvalajuć zrabić cukierku ź luboj syraviny.

«Omen 666» («Omen»)

ZŠA, 2006, kalarovy, 110 chv.

Žanr: mistyka

Adznaka: 3,5 (z 10)

Žonka amerykanskaha dyplamata pieraniesła ciažkija rody. Dzicia skanała, i muž upotajki ŭziaŭ na vychavańnie chłopčyka, jakoha vydaŭ za svajho syna. Praź piać hadoŭ dyplamat pačynaje padazravać, što jaho syn – antychryst.

Karcina Džona Mura amal nie adstupaje ad aryhinału Ryčarda Donera. Čorny sabaka-achoŭnik, niańka-satanistka (Mija Feroŭ sa zvyčkami Šapaklak), źlakanyja małpy, adsiečanaja hałava. Jak i ŭ karcinie 30-hadovaj daŭniny, syn djabła źniščaje ludziej na svaim šlachu – i maje aniolski vyhlad dziciaci.

Ale zusim nia strašna. Džon Mur pužaje rezkimi hukami j źmienaju planaŭ, što dobra viadoma ź japonskich žachavak. Najbolšy kašmar filmu – ihra Liva Šrajbera (dyplamata Torna). Adsutnaść aktorstva niazhrabna kampensujuć zakadravymi hrymotami. Daremna.

Sprava nia tolki ŭ talentach, sam čas źmianiŭsia.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Žychary damoŭ pa vulicy Siamionava ŭ Minsku časova adstajali svajo žyllo2

Biełarusy napisali ŭ Kanstytucyjny sud bolš za 113 skarhaŭ. Mikłaševič: Prydatnyja tolki 5% ź ich

Prablemy ź vizami na kancert Karža ŭ Varšavie — biełarusy atrymlivajuć admovy pa niezrazumiełych pryčynach14

Tramp patłumačyŭ kiraŭniku NATA, čamu ZŠA patrebnaja Hrenłandyja10

«Niaskoranaje pakaleńnie». Vyjšła kniha ab represavanych studentach4

Čynoŭnica Homielskaha abłvykankama ŭ razmovie z błohieram pryznałasia ŭ palityčnych čystkach2

«A mianie za što?» I kupcy sa Smalenska, jakija nachabna źbivajuć košt dziedavaj chaty — strašnaja kniha pra nastupstvy5

«Kultura i mastactva» praviała na piensiju hałoŭnuju redaktarku. Ni słova pa-biełarusku16

U Ispanii znajšli frahmienty kostak samaha staražytnaha ź viadomych u Zachodniaj Jeŭropie ludziej1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić