Hramadstva1

Rasijskich mabilizavanych bolš nie buduć rychtavać u Biełarusi? Spadarožnikavyja zdymki zafiksavali likvidacyju łahieraŭ na palihonach

Spadarožnikavyja zdymki servisu Planet Labs zafiksavali likvidacyju trenirovačnych namiotavych łahieraŭ na terytoryi troch asnoŭnych biełaruskich palihonaŭ, dzie pravodzili navučańnie rasijskich mabilizavanych. Ci pieramieściać ich u inšyja miescy, ci vykarystajuć dla niečaha inšaha, nieviadoma, piša «Radyjo Svaboda».

Demantaž namiotavaha łahiera na terytoryi Abuz-Lasnoŭskaha palihona pad Baranavičami. Źleva — zdymak 6 červienia 2023 hoda, sprava — 4 lipienia 2023 hoda

Vajskovy palihon Abuz-Lasnoŭski pad Baranavičami

Łahier tut stajaŭ prykładna ź siaredziny kastryčnika 2022 hoda, amal 9 miesiacaŭ.

Na pačatku sakavika 2023 hoda ŭ łahiery adbyłasia ratacyja mabilizavanych rasijskich vajskoŭcaŭ. Tady nievialikuju kolkaść namiotaŭ prybrali. Było vidać, što častka namiotaŭ niežyłaja. Paśla hetaha na palihon užo amal nie zavozili nijakaj ciažkaj vajskovaj techniki. Pavodle stanu na 6 červienia 2023 hoda, tut usio jašče zastavałasia kala 150 namiotaŭ, u jakich mahło žyć kala 3 tysiač čałaviek.

Vajskovy palihon Lepielski

Demantaž namiotavaha łahiera na terytoryi Lepielskaha palihona. Źleva — zdymak 2 lipienia 2023 hoda, sprava — 4 lipienia 2023 hoda

Rasijskija vajskoŭcy na palihonie Lepielski prysutničali ź siaredziny kastryčnika 2022 hoda.

Na zdymku 4 lipienia 2023 hoda bačym, što namiotavy łahier na palihonie taksama ŭ pracesie razboru.

Namioty pačali raźbirać nie raniej za 2 lipienia. Jašče 2 lipienia tut stajała kala 75 vajskovych namiotaŭ, u jakich mahło žyć kala 1500 čałaviek.

Łahier taksama pastavili ŭ siaredzinie kastryčnika 2022 hoda. Prastajaŭ jon kala dzieviaci miesiacaŭ.

Rasijskija vajskoŭcy 272 motastrałkovaha pałka na śviacie 3 lipienia 2023 hoda ŭ Lepieli

3 lipienia na dziaržaŭnym śviacie Dzień Niezaležnaści ŭ Lepieli rasijskija vajskoŭcy z 272 motastrałkovaha pałka jašče prysutničali. Raniej paviedamlałasia pra hibiel adnaho bajca hetaha vajskovaha farmavańnia «pry vykanańni voinskaha doŭhu» praź miesiac paśla pačatku rasijskaha ŭvarvańnia va Ukrainu.

Vajskovy palihon Repišča pad Asipovičami

Demantaž namiotavaha łahiera na terytoryi palihona Repišča pad Asipovičami. Źleva — zdymak 2 lipienia 2023 hoda, sprava — 4 lipienia 2023 hoda

Rasijskija vajskoŭcy pačali aktyŭna zajazdžać na palihon Repišča pad Asipovičami pierad pačatkam vajny va Ukrainie. Tut znachodziŭsia vialiki špital i było šmat vajskovaj techniki. Jon to źnikaŭ (leta 2022 hoda), to paŭstavaŭ nanova (30 kastryčnika 2022 hoda). Amal u niaźmiennym vyhladzie łahier prastajaŭ dzieviać apošnich miesiacaŭ. Pavodle stanu na 29 červienia, tut było kala 30 vajskovych namiotaŭ, u jakich mahło žyć kala 600 čałaviek.

Na spadarožnikavych zdymkach možna adsačyć, što łahier pačynajuć prybirać 3 lipienia 2023 hoda. Na zdymku za 4 lipienia jaho ŭžo niama.

Z usiaho vykładzienaha možna zrabić vysnovu, što try najbujniejšyja łahiery dla treniroŭki mierkavana mabilizavanych rasijskich vajskoŭcaŭ pačali raźbirać faktyčna adnačasova — 3 lipienia padčas dziaržaŭnaha śviata Dzień Niezaležnaści Biełarusi.

Amal adnačasova z hetym pačali budavać namiotavy łahier u vioscy Cel Asipovickaha rajona, jaki, pavodle niekatorych mierkavańniaŭ, moža być źviazany z prybyćciom u Biełaruś najmitaŭ PVK «Vahnier». Na siońnia heta najbujniejšy łahier na terytoryi Biełarusi. Jon składajecca sama mieniej z 303 vajskovych namiotaŭ, u jakich, pavodle roznych acenak, moža znachodzicca da 15 tysiač čałaviek.

«Łahiery, jakija byli razhornutyja na terytoryi Biełarusi ciaham amal hoda, vykarystoŭvalisia Rasijaj dla padrychtoŭki svaich mabilizavanych, — kaža dyrektar New Geopolitics Research Network Michaił Samuś. — Časta heta traktavałasia ŭ infarmacyjnaj prastory jak padrychtoŭka rasijskaha kantynhientu dla arhanizacyi čarhovaj apieracyi z terytoryi Biełarusi».

Pavodle Samusia, było praviedziena niekalki takich «psichałahičnych apieracyj», nakiravanych na toje, kab ukrainskaja armija źviarnuła ŭvahu na paŭnočny kirunak, na toje, što z terytoryi Biełarusi jość pahroza.

«Tady my aceńvali tak, što, jak tolki Rasija stvoryć hrupoŭku ad 30 tysiač i bolš rasijskich vajskoŭcaŭ, tady možna budzie havaryć pra toje, što heta padrychtoŭka nastupu. Ale zazvyčaj na terytoryi Biełarusi znachodziłasia kala 10—11 tysiač rasijskich vajskoŭcaŭ», — adznačaje Michaił Samuś.

Na jahonuju dumku, toje, što ciapier hetyja łahiery pačynajuć zhortvać, moža značyć, što «hetaja prahrama skaračajecca», viadoma, kali tolki ich nie pieramieściać na inšyja palihony na terytoryi Biełarusi.

«Cikava, što paralelna z hetym pracesam zhortvańnia łahieraŭ adbyvajecca razhortvańnie inšaha łahiera dla pradstaŭnikoŭ tak zvanaha PVK «Vahnier», to-bok «pryhožyncaŭ», jakija paśla «niedaputču» ŭ Rasii byccam by pierachodziać na terytoryju Biełarusi. Cikava, ci nie buduć vykarystanyja hetyja namioty dla razhortvańnia namiotavaha miastečka vahnieraŭcaŭ, ci heta ŭžo zhortvańnie rasijskaj prysutnaści, i tady, vidać, budzie źmienšana intensiŭnaść treniroŭki rasijskich mabilizavanych», — kaža jon.

U suviazi z hetym ekśpiert vykazvaje zdahadku, što, mahčyma, u Rasii ŭžo dastatkova svaich resursaŭ, kab padrychtavać takuju ž kolkaść mabilizavanych.

«Va Ukrainie ciapier surjozna razhladajuć situacyju z uzmacnieńniem pahrozy z boku Biełarusi, asabliva toj sihnał, jaki byŭ dadzieny pra patencyjnaje raźmiaščeńnie vahnieraŭcaŭ», — kaža Michaił Samuś.

Prezident Ukrainy Uładzimir Zialenski 5 lipienia pravioŭ pasiadžeńnie Staŭki viarchoŭnaha hałoŭnakamandujučaha. Adna z zadač, jakija pastavili hałoŭnakamandujučamu ŭkrainskaha vojska, — uzmacnieńnie paŭnočnaha kirunku, u tym liku na miažy ź Biełaruśsiu.

U mai 2023 hoda dziaržaŭnyja miedyja Rasii i Biełarusi paviedamlali, što na pačatku vosieni ŭ Biełarusi adbudziecca adrazu piać vajskovych vučeńniaŭ u miežach ADKB.

«Heta moža być padstavaj dla taho, kab Rasija pierakinuła ŭ Biełaruś niekalki dziasiatkaŭ tysiač vajskoŭcaŭ. I sprabavać pad kaniec vosieni pravieści novuju apieracyju, mahčyma, navat z vahnieraŭcami dziela taho, kab vymusić ukrainski bok pierakinuć na poŭnač svaich vajskoŭcaŭ supraćstajać pahrozie i sarvać ukrainski nastup na ŭschodzie. Ale hetyja zdymki zhortvańnia łahieraŭ vybivajucca z hetaha płana. Treba hladzieć, što budzie adbyvacca dalej», — kaža Michaił Samuś.

Pavodle jaho, mahčyma, hetyja namiotavyja miastečki prosta mohuć pieramiaścić na inšyja biełaruskija palihony.

«Usio ciapier zaležyć ad situacyi na froncie. Kali ŭkrainskaja armija praciahnie paśpiachovyja kontrnastupalnyja dziejańni, to ŭ Rasii prosta moža nie chapić resursaŭ dla pierakidańnia novych vajskoŭcaŭ u Biełaruś. Jany buduć kidać usie reziervy, kab nie dapuścić praryvu frontu. Jak tolki ŭkrainskaja armija zaviaźnie, tady ŭ Rasii budzie mahčymaść pierakinuć svaich vajskoŭcaŭ u Biełaruś i, mahčyma, zrabić jašče adnu nastupalnuju apieracyju z terytoryi Biełarusi», — padsumoŭvaje ekśpiert.

Kamientary1

  • Nieponiatno
    06.07.2023
    Tak vahnieram žie nado, hdie-to žiť. Ili ich, łukašienko, raśpichajet po naročanskim, luksovym sanatorijam, domam otdycha, pansionatam?

«Ja musiła hladzieć miesca dla ludziej, jakija pierachodziać miažu. Što moža pajści nie tak?» Dramatyčnaja historyja aryštu Alesi Bunievič1

«Ja musiła hladzieć miesca dla ludziej, jakija pierachodziać miažu. Što moža pajści nie tak?» Dramatyčnaja historyja aryštu Alesi Bunievič

Usie naviny →
Usie naviny

«Vakoł było kala 40 dziaciej. Dobra, nikoha nie zabiła». U Homieli na ludziej, jakija adpačyvali ŭ parku, upała dreva2

Palitviaźnia, jakoha padmanam vyciahnuli ŭ Biełaruś, chočuć pieravieści na turemny režym

Pamior hieroj Biełarusi Vasil Raviaka6

U Salihorskim rajonie našeście vielizarnych smaŭžoŭ1

Milicyjaniera i śledčaha sudziać za chałatnaść, jakaja pryviała da zabojstva 3-hadovaha dziciaci ŭ Słucku2

Piaskoŭ: Kancentracyja USU na miažy ź Biełaruśsiu — prablema nie tolki Minska, ale i Maskvy2

«Studentaŭ-płatnikaŭ u dziaržaŭnych VNU stanie bolš». Čamu ŭ Biełarusi zakryli adrazu dva pryvatnyja ŭniviersitety? 1

Litva pastrožvaje praviły pracaŭładkavańnia inšaziemcaŭ u krainie1

Čamu zachodnija žančyny admaŭlajucca ad mužčyn27

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja musiła hladzieć miesca dla ludziej, jakija pierachodziać miažu. Što moža pajści nie tak?» Dramatyčnaja historyja aryštu Alesi Bunievič1

«Ja musiła hladzieć miesca dla ludziej, jakija pierachodziać miažu. Što moža pajści nie tak?» Dramatyčnaja historyja aryštu Alesi Bunievič

Hałoŭnaje
Usie naviny →