Vajna

Ci chopić Ukrainie zbroi ŭ 2024 hodzie?

Što rabić ź niedachopam bojeprypasaŭ, jaki vostra adčuvajecca na froncie? Ci nie nadakučyć sajuźnikam dapamahać Kijevu? Zaviaršajecca druhi hod poŭnamaštabnaj vajny z Rasijaj, i hetyja pytańni va Ukrainie stanoviacca ŭsio bolš hučnymi. Tym časam Rasija naroščvaje ŭłasnuju vajennuju vytvorčaść, aktyŭna papaŭniaje zapasy za košt Irana i Paŭnočnaj Karei i sprabuje vyjhrać hetuju bitvu na źniasileńnie. Pra toje, što moža zrabić Ukraina i jaje partniory ŭ takoj situacyi, BBC pahutaryła z namieśnikam ministra abarony Ukrainy Ivanam Haŭrylukom.

Fota: Getty Images

Pavieličeńnie vytvorčaści

Hienierał Haŭryluk dapuskaje, što deficyt artyleryjskich bojeprypasaŭ va Ukrainie zachavajecca. A kab kampiensavać niedachop snaradaŭ, Ukraina naroščvaje vytvorčaść bieśpiłotnikaŭ-kamikadze, kaža jon.

«Što tyčycca artyleryjskich bojeprypasaŭ, to hetaje pytańnie budzie padymacca i dalej. Tamu Ukraina vyrašaje hetyja pytańni šlacham stvareńnia mahutnaj vytvorčaści BPŁA», — adznačaje jon.

Akramia taho, raście ŭłasnaja vytvorčaść bojeprypasaŭ «praktyčna ŭsich namienkłatur byłoha SSSR», kaža namieśnik ministra abarony.

Adnak bolšaść zachodnich sistem, jakija atrymała Ukraina ad partnioraŭ, vykarystoŭvajuć inšy kalibr — samy raspaŭsiudžany — 155 mm. Tamu sumiesna z zachodnimi kampanijami Ukraina płanuje vyrablać takija snarady na svajoj terytoryi.

«Pra vytvorčaść vialikaj kolkaści 155-mm snaradaŭ havaryć nie davodzicca», — adznačaje hienierał Haŭryluk. Ale ŭ nastupnym hodzie jon čakaje, što ŭkrainskaja abaronnaja pramysłovaść vyrabić ich «dastatkova, kab pakryć roźnicu pamiž tym, što nieabchodna [na pieradavoj], i kolkaściu snaradaŭ, jakija mohuć dać partniory».

Ukraina płanuje kampiensavać deficyt artyleryjskich snaradaŭ z dapamohaj bieśpiłotnikaŭ. Fota: Getty Images

Ź vialikimi ciažkaściami sutyknulisia i sami krainy Zachadu, sprabujučy dasiahnuć ułasnych metaŭ pa pastaŭkach bojeprypasaŭ va Ukrainu.

Da sakavika 2024 hoda ES paabiacaŭ adpravić adzin miljon artyleryjskich snaradaŭ. Ale ŭ ciapierašni čas tolki «480 000 byli pastaŭleny abo znachodziacca ŭ stadyi raspracoŭki», — abviaściła niadaŭna prezident Jeŭrapiejskaj kamisii Ursuła fon der Lajen.

ZŠA pieradali Ukrainie bolš za dva miljony 155-mm artyleryjskich snaradaŭ z pačatku poŭnamaštabnaha rasijskaha ŭvarvańnia. Ale ich ułasnyja zapasy taksama zakančvalisia, tamu minułym letam jany vyrašyli adpravić va Ukrainu sprečnyja kasietnyja bojeprypasy. Hetaje rašeńnie šmat chto raskrytykavaŭ.

Adnoj z pryčyn deficytu bojeprypasaŭ zjaŭlajecca toje, što Ukraina stralaje bolš, čym mohuć vyrabić jaje partniory.

Niadaŭna Ministerstva abarony Estonii apublikavała dakład «Vajennaja stratehija pieramohi Ukrainy i razhromu Rasii», dzie było padličana, što Kijevu nieabchodna nie mienš za «200 000 snaradaŭ na miesiac dla padtrymańnia miascovaj ahniavoj pieravahi». Kali takaja intensiŭnaść ahniu zachavajecca, jeŭrapiejskija i amierykanskija zapasy buduć vyčarpanyja na praciahu 2024 hoda, i ŭźniknie nieabchodnaść u «značnych zamiežnych zakupkach bojeprypasaŭ».

U ciapierašni čas ZŠA i krainy ES adčajna sprabujuć pavialičyć svaje vytvorčyja mahutnaści. I ŭsio ž jany nie mohuć paraŭnacca z tym, što robić Rasija.

U hetym ža artykule ministr abarony Estonii aceńvaje, što za minuły hod vytvorčaść u samoj Rasii i «abnaŭleńnie» zapasaŭ za košt takich krain, jak Paŭnočnaja Kareja, pavialičylisia ŭ try razy da 3,5 młn snaradaŭ u hod. A ŭ nastupnym hodzie, napeŭna, dasiahnie 4,5 miljonaŭ.

Sumiesnaja vytvorčaść z Zachadam

Što rabić Ukrainie ŭ takoj situacyi? U Kijevie spadziajucca raźvivać ułasnuju abaronnuju pramysłovaść praz stvareńnie na svajoj terytoryi sumiesnych z zachodnimi krainami vytvorčaściaŭ.

Haŭryluk kaža, što mienavita pra heta išła razmova na pieramovach z amierykanskimi kampanijami, kali jon supravadžaŭ prezidenta Zialenskaha padčas jaho śniežańskaha vizitu ŭ ZŠA.

U 2024 hodzie razam z amierykanskimi partniorami va Ukrainie spadziajucca vyrabić rakiety dla ZRK S-300 i «Buk». Bojeprypasy da hetaj savieckaj zbroi taksama zakančvajucca.

«My razumiejem, što paraŭnoŭvać resursy RF i Ukrainy niemahčyma. Tamu što ŭ Rasijskaj Fiederacyi mahutny abaronna-pramysłovy kompleks, jaki daje pieravahu, u tym liku ŭ kadrach i technałohijach. Tamu, kab atrymać pieravahu na poli boju, patrebna technałahičnaja pieravaha», — padkreślivaje namieśnik ministra.

Jon taksama kaža, što Kijeŭ čakaje ad partnioraŭ rakiet dalokaha radyusu dziejańnia. Takija rakiety majuć vyrašalnaje značeńnie dla parušeńnia šlachoŭ zabieśpiačeńnia rasijskich vojskaŭ i naniasieńnia ŭdaraŭ pa ich bazach u hłybini tyłu.

Vajna na źniasileńnie

Ale terminy novych vajennych pastavak pad pytańniem: pakiet dapamohi ad ZŠA na 60 miljardaŭ dołaraŭ zavis u pavietry, a Bieły dom abviaściŭ da kanca hetaha hoda, što hrošy dla Ukrainy skončacca.

Akramia taho, na minułym tydni Vienhryja zabłakavała ździełku ab dapamozie ES u pamiery 50 miljardaŭ jeŭra.

Adnak, pa słovach Haŭryluka, Kijeŭ upeŭnieny: partniory, jak i raniej, akažuć dapamohu. Krainy ES, kaža jon, nakiroŭvajuć dapamohu nie tolki błokam, ale i na dvuchbakovym uzroŭni.

«Nas padtrymlivaje nie tolki ES, ale i kožnaja jeŭrapiejskaja kraina asobna. Naprykład, u minułym miesiacy Hiermanija vydzieliła nam pakiet dapamohi prykładna na 1,5 miljarda jeŭra, jaki ŭklučaŭ mahutnyja sistemy SPA, artyleryjskija bojeprypasy i h.d. Na nastupny hod jość damoŭlenaść ź Niderłandami, i jany zapłanavali srodki na 2 miljardy jeŭra na padtrymku Ukrainy», — kaža Haŭryluk.

A pakolki Kanhres ZŠA nie pajšoŭ na zimovyja kanikuły, jon ličyć, što pytańnie novych srodkaŭ dla Ukrainy moža być vyrašana ŭ bližejšy čas.

Tym nie mienš, hetaja situacyja sihnalizuje Rasii, što mižnarodnaja padtrymka Ukrainy źmianšajecca i što, pieravioŭšy jaje ekanomiku na vajenny čas, Maskva moža vyjhrać hetuju bitvu na źniasileńnie.

Rasija adčuvaje siabie bolš upeŭniena. Padčas pres-kanfierencyi na minułym tydni prezident Pucin paŭtaryŭ, što vajna skončycca tolki tady, kali Rasija dasiahnie svaich metaŭ.

Tamu Jeŭropa pavinna ŭziać na siabie abaviazacielstvy pa padtrymcy Ukrainy, zajaviŭ BBC dyrektar departamienta NATA i ES Minabarony Estonii Kale Kirs:

«My pavinny vielmi jasna dać zrazumieć Rasii, što my hatovyja da doŭhaj vajny, što my budziem raźvivać našu pramysłovaść i my [budziem] raźmiarkoŭvać našy resursy».

Kamientary

Biełaruś prysabiečyła častku terytoryi Ukrainy dla ŭłasnych patreb? 

Biełaruś prysabiečyła častku terytoryi Ukrainy dla ŭłasnych patreb? 

Usie naviny →
Usie naviny

Sumny kot Łary, hałoŭny myšałoŭ urada Brytanii, vykazvaje staŭleńnie da źmieny haspadara na Daŭninh-stryt FOTAFAKT

U žycharki Žłobina, čyj sabaka sieŭ za rul i pajechaŭ, zabrali pravy5

Jak ciapier žyvie padletak Roma Kahadoŭski, jaki 3 hady tamu ledź nie zahinuŭ, ratujučy brata z pažaru?13

«Skazali maci, što zastreliŭsia». U vojsku ŭ Dzień Niezaležnaści zahinuŭ małady sałdat12

Hałoŭkam VMS Ukrainy: Rasija hublaje krymski chab u Čornym mory

Novaja technałohija robić drony niaŭraźlivymi dla hłušyłak2

Mužčyna na leciščy padaviŭsia šašłykom i pamior1

Režysiora Rusłana Zholiča adpravili na prymusovaje lačeńnie za abrazu Łukašenki

Tureckija zaŭziatary źbirajucca masava pakazać «voŭčaje vitańnie» na matčy Turcyja — Niderłandy4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruś prysabiečyła častku terytoryi Ukrainy dla ŭłasnych patreb? 

Biełaruś prysabiečyła častku terytoryi Ukrainy dla ŭłasnych patreb? 

Hałoŭnaje
Usie naviny →