Hramadstva

Pamior Piotr Fidermak — słavacki śviatar, jaki pryčyniŭsia da budaŭnictva nuncyjatury ŭ Minsku

8 śniežnia ŭ Kalininhradzie (Rasija) na 78-m hodzie žyćcia pamior Piotr Fidermak, śviatar Śpišskaj dyjacezii (Słavakija), jaki naležaŭ da ruchu fakalaraŭ i peŭny čas nios słužeńnie ŭ Biełarusi, piša catholic.by.

Piotr Fidermak naradziŭsia 27 lutaha 1947 hoda ŭ vioscy Mnišak nad Popradam u Słavakii ŭ siamji cieślara, dzie było 13 dziaciej. Paśla słužby ŭ vojsku pastupiŭ u duchoŭnuju sieminaryju ŭ Bracisłavie.

Paśviačany ŭ śviatary dla Śpišskaj dyjacezii 10 červienia 1973. Vyvučaŭ fiłasofiju ŭ Papskaj teałahičnaj akademii ŭ Krakavie (Polšča). Słužyŭ probaščam niekalkich parafij u Słavakii, potym sakratarom Kanfierencyi biskupaŭ, vykładčykam sacyjałohii ŭ sieminaryi.

U červieni 1994 hoda Papa Jan Pavieł II nadaŭ jamu hanarovy tytuł kapiełana jaho śviataści, abo papskaha prełata.

Z 1996 hoda słužyŭ u Rasii. Paŭsiul, dzie jamu davodziłasia nieści słužeńnie, ksiondz Piotr byŭ viadomy jak «śviatar-budaŭnik»: aproč pastyrskich abaviazkaŭ kiravaŭ budaŭnictvam katedralnych kaściołaŭ u Novasibirsku i Irkucku, budaŭnictvam i ramontam šmatlikich parafijalnych kaściołaŭ i kaplic (u pryvatnaści ŭ Tule, Kursku, Krasnaznamiensku, Słaŭsku i Nieścieravie), a taksama inšych kaściolnych budynkaŭ, u tym liku Apostalskaj nuncyjatury ŭ Minsku.

Z 2007 hoda słužyŭ u archidyjacezii Maci Božaj u Maskvie ŭ parafijach Tuły, Kurska i ŭ roznych parafijach Kalininhradskaj vobłaści Rasii.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Usie naviny →
Usie naviny

18‑hadovy były palitviazień raskazaŭ, što jon svajak Cichanoŭskaj. Jaho zatrymali, kali jon jechaŭ vajavać za Ukrainu6

Jutub viarnuŭ vypusk «O(b)suždajem» z abmierkavańniem filma «Kłasnaja» — jaho błakavali na skarhu «Biełaruśfilma»3

Navukoŭcy znajšli sposab «pierazahruzić» voka i adnavić parušany zrok1

«Roŭna sutki bieź pierasadak». Na vyjeździe z Polščy ŭ Biełaruś — čerhi aŭtobusaŭ3

Babaryka i Kaleśnikava admianili pres-kanfierencyju ŭ Bierlinie43

Francyja pačynaje budaŭnictva novaha atamnaha avijanosca. Heta budzie najbujniejšy vajskovy karabiel Jeŭropy1

Žychar Baranavičaŭ katavaŭ žonku. Pahladzicie, kolki jamu dali 13

Bolš za 2500 biełarusaŭ zrabili achviaravańni siamji Mikity Miełkaziorava5

Mikitu Miełkaziorava pakažuć u navahodnim kancercie «Biełsata»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić