Śviet33

«Adbityja nyrki — samaje lohkaje». Z-błohier «Trynaccaty» zajaviŭ, jak jaho katavali ŭ SIZA z-za kanfliktu z «Achmatam»

Pravajennaha błohiera zatrymali ŭ Staŭrapolli za napad na palicejskaha. Ale jon ličyć, što reč u jaho kanflikcie z čačencami.

Fota z telehram-kanała «Trynaccaty»

Jahor Huzienka, viadomy jak Z-błohier «Trynaccaty», raskazaŭ, što jaho katavali ŭ SIZA paśla zatrymańnia ŭ Staŭrapolskim krai. I ŭ hetym jon abvinavačvaje čačenski śpiecyjalny atrad «Achmat».

Na kanał Huzienki ŭ telehramie padpisany amal 300 tysiač čałaviek. Jon atrymaŭ viadomaść jak aktyŭny prychilnik vajny suprać Ukrainy. Adnačasova «Trynaccaty» časam vostra krytykuje rasijskija ŭłady za toje, što jany drenna viaduć vajnu. Sam Huzienka, jak ličycca, udzielničaŭ u vajnie z 2014 hoda.

5 kastryčnika błohiera žorstka zatrymali na śviatkavańni Dnia horada ŭ Novapaŭłaŭsku Staŭrapolskaha kraju. Jaho vinavacili ŭ napadzie na palicejskaha, adnak da suda sprava nie dajšła: Huzienka padpisaŭ kantrakt ź Ministerstvam abarony i pajechaŭ na vajnu suprać Ukrainy ŭ, jak jon zajaŭlaje, adno z šturmavych padraździaleńniaŭ. Paśla hetaha «Trynaccaty» praciahnuŭ vieści błoh.

U adnym z apošnich pastoŭ Huzienka abrynuŭsia z krytykaj na śpiecyjalny atrad «Achmat» i zajaviŭ, što ŭ SIZA jaho katavali pa zakazie čačenskich kamandziraŭ.

«Biada była ŭ tym, što načalnik FSIN Staŭrapolskaha kraju, kudy ja trapiŭ u turmu, hienierał Anzor Iryschanaŭ — były načalnik FSIN pa Čačenskaj respublicy. Tamu ŭ SIZA horada Piacihorska ja adčuŭ na sabie ŭsie «pryjemnaści» katavańniaŭ i izalataraŭ, adbityja nyrki heta samaje lohkaje, što sa mnoj adbyłosia», — zajaviŭ Huzienka.

Katavańni jon patłumačyŭ daŭnim kanfliktam z čačencami. «Trynaccaty» niekali aktyŭna krytykavaŭ byłych najmitaŭ PVK «Vahnier», jakija pierajšli ŭ «Achmat». Paśla hetaha, jak śćviardžaje Huzienka i jaho prychilniki, čačency razharnuli maštabnuju kampaniju pa dyskredytacyi «Trynaccataha», u tym liku prapanoŭvali inšym błohieram hrošy za reposty kampramatu.

«I voś hetaja kupka «achmataŭcaŭ», kali mianie zakryli, adpraviłasia pomścić na poŭnuju katušku», — ličyć Huzienka.

Jon zajaviŭ, što čačenskija padraździaleńni dla jaho — nie sajuźniki. I pa sutnaści abvinavaciŭ čačenskich vajennych u zdradzie.

«Nazyvajcie ich kim zaŭhodna sajuźnikami, ale asabista ja ich takimi nie liču. Na heta ŭ mianie jość šmat pryčyn, pryčyn, jakija ja całkam adčuŭ na sabie, znachodziačysia ŭ turmie. Prajšoŭšy praz zdradu, katavańni i zabyćcio. Tolki bajaźliŭcy i zdradniki mohuć adyhryvacca na čałavieku, jakoha zapierli ŭ kletcy, čym, ułasna, jany i zajmalisia», — napisaŭ Z-błohier.

Jon dadaŭ, što dla jaho naviečna zastanucca hierojami Juryj Budanaŭ, jakoha sudzili za zachop i zabojstva 18-hadovaj čačenki padčas Druhoj čačenskaj vajny, i Alaksiej Jarmołaŭ — carski hienierał, jaki dałučyŭ Čačenskuju respubliku da Rasijskaj impieryi.

Kamientary3

  • Fatšmak numar 13
    16.12.2024
    Hałava ŭ jaho daŭno adbitaja. A ciapier i nyrki.
  • Łoł
    16.12.2024
    Rasijski vajskovy błohier chacieŭ pasadzić na butyłku Ukrainu, u vyniku sieŭ na jaje sam. “Ja prajšoŭ zdradu, katavańni i zabyćcio” - płača naščadak Puškina i Dastajeŭskaha. Nikoli takoha nie było, i voś znoŭ. Jakaja trahičnaja i “niespraviadlivaja” dola zetnika. Dobraja tema dla novaj knižki Prachanava. Ci zastupicca Azaronak za patryjota ?
  • JANKA
    17.12.2024
    • KVITNIEJE RASIEJA PALŠČYZNAJU :) •

    Jakoj jašče ezopavaj ci satyryčnaj movaj tre' napisać, kab kament prajšoŭ hetu ichniuju cenzuru?! Nijak nie prapuskajuć ža moj dopis, dzie ja łahodnieńka zaciemiŭ, što «na cialehie» — rusizam, jaki nie pažadana ŭžyvać na biełaruskamoŭnym sajcie.

    Ci jak jašče možna rastłumačyć, što ŭ ras. versyi «Bieda była v tom, čto načalnik FSIN Stavropolskoho kraja...»? A ŭ biełaruskamoŭnaj... — dy licha z henym FSINam-psinam, jaki tutnija admysłoŭcy nie parupilisia pierakłaści! My ž i sami, pa analohii, nie nazyvajem NATO dekadenskim słoŭcam APAD, ci navat NKVD (choć jak chto) NKUSam.

    Dyk voś u Staŭrapolskim krai žyvie dobry moj znajomy. Kali ja haściavaŭ u jaho raniej, tej raspavioŭ, što tamaka daŭno isnuje polskaja hramada. Mahčyma, pra hena viedajuć i hetyja, blin, ale nakolki treba ž mieć ružovyja hłuzdy, kab nazvać uvieś tej rehijon mienavita Starapolskim krajem?! To bok u rasiejskim varyjancie «FSIN Stavropolskoho», a ŭ rodnamoŭnym «Starapolskaha» krajočku. I śmiech i hrech, i chata z kraju.
    .
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Usie kamiery na darohach pačali łavić aŭto nie tolki za chutkaść13

Usie kamiery na darohach pačali łavić aŭto nie tolki za chutkaść

Usie naviny →
Usie naviny

U Hrodzienskim zaaparku pračnulisia miadźviedzi VIDEA1

Zialenski raskazaŭ pra płan pa zakančeńni vajny i čyrvonyja linii dla Ukrainy9

U Minsku źjavicca dziciačy sadok u styli dziciačaha kanstruktara1

Z 15 sakavika padaražeje paliva, i heta pačatak vialikaj karekciroŭki cenaŭ2

Jakija prablemy hramadstva moh by vyrašyć Turčyn, kali b jon byŭ libierałam u centry sistemy? I ci moh by?7

U Biełarusi VNU niezakonna źbirała danyja studentaŭ — umiašalisia dziaržorhany. Vy takija danyja, imavierna, taksama davali1

U Viciebsku kot-hieroj abaraniŭ svaju haspadyniu ad jadavitaj źmiai8

Dałaj-łama raspavioŭ u svajoj knizie, što jahony pierajemnik pavinien naradzicca za miežami Kitaja1

Hihin raskazaŭ, što źmienicca praktyka pakarańnia za raspaŭsiud «ekstremisckich» materyjałaŭ13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Usie kamiery na darohach pačali łavić aŭto nie tolki za chutkaść13

Usie kamiery na darohach pačali łavić aŭto nie tolki za chutkaść

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić