Navukoŭcy dali jašče adno tłumačeńnie zahadkavamu vymirańniu nieandertalcaŭ
Raniejšyja hipotezy havaryli pra toje, što nieandertalcy albo całkam asimilavalisia siarod našych prodkaŭ — Homo sapiens — albo byli imi vyniščanyja. Źjaviłasia i inšaja viersija.
![](http://nashaniva.com/img/w840d4webp1/photos/z_2025_01/medium-neanderthal-prehistoric-man-generate-ai-1a26y.jpg.webp)
Nieandertalcy źnikli dziasiatki tysiač hadoŭ tamu, pakinuŭšy prodkaŭ sučasnych ludziej (Homo sapiens) adzinym vidam haminidaŭ na płaniecie. Niahledziačy na šmatlikija daśledavańni, dakładnaja pryčyna vymirańnia nieandertalcaŭ dahetul zastajecca zahadkaj.
Kamanda paleaantrapołahaŭ i hienietykaŭ ź niekalkich dziaržaŭnych i pryvatnych łabaratoryj dy navučalnych ustanoŭ Francyi vyjaviła mahčymuju pryčynu, jakaja mahła spryjać zaniapadu nieandertalcaŭ. Namiok byŭ znojdzieny ŭ kryvi staražytnych ludziej, piša bujny navukovy partał Phys.org.
Francuzskija navukoŭcy vyrašyli vyvučyć hieny pradstaŭnikoŭ dvuch rodnasnych čałavieku vidaŭ — nieandertalcaŭ i dzianisaŭcaŭ, jakija žyli ŭ Jeŭrazii ŭ pieryjad ad 300 000 da 40 000 hadoŭ tamu —, a zatym paraŭnać ich z hiennym materyjałam Homo sapiens. U pryvatnaści, daśledčykaŭ cikavili hieny, adkaznyja za vypracoŭku cukraŭ i białkoŭ na pavierchni erytracytaŭ (kletak kryvi).
Adnym z takich białkoŭ źjaŭlajecca rezus-faktar, typ i najaŭnaść jakoha ŭ kryvi vyznačajecca sistemaj Rh, jakaja istotna ŭpłyvaje na imunitet čałavieka. Daśledčyki vyjavili, što ŭ nieandertalcaŭ byŭ redki varyjant rezus-faktara pad nazvaj RhD, jaki ŭ sučasnych ludziej sustrakajecca nadzvyčaj redka. Pry hetym RhD nie byŭ sumiaščalny ź inšymi rezus-faktarami, charakternymi dla staražytnych Homo sapiens i dzianisaŭcaŭ.
Takaja niesumiaščalnaść rezus-faktaraŭ u ludziej, pavodle daśledavańnia, zvyčajna pryvodzić da redkich chvarobaŭ kryvi ŭ ich naščadkaŭ. Heta značyć, što kali mužčyna vidu Homo sapiens abo dzianisaviec ustupali ŭ suviaź z žančynaj-nieandertałkaj, to ŭ ich dziaciej z vysokaj vierahodnaściu mahli ŭźniknuć surjoznyja prablemy z raźvićciom, biaspłodździe, albo jany mahli hinuć jašče va ŭłońni maci, što mahło spravakavać masavaje źnižeńnie papulacyi nieandertalcaŭ u vyniku mižvidavaha skryžavańnia, tłumačać navukoŭcy.
Pa ich viersii, u pracesie asimilavańnia z dvuma inšymi vidami nieandertalcy pastupova vymirali naturalnym šlacham, a nie tamu, što prajhrali intelektualnuju kankurencyju abo byli fizična źniščanyja.
Kamientary
Padumajcie, čamu 250 tys. hadoŭ zapar ichny radavod praciahvaŭsia biez prablem, z usimi klimatyčnymi vybrykami, dy inšymi pryrodnymi siurpryzami, ale raptam
źvioŭsia, i heta čamuści supała z pajaŭleńjenm pobač mienavita sapijensaŭ ? Ni šablazubyja tyhry, ni mamanty, ni vaŭki, ni chvaroby nie zaminali, poki nie pryjšli sapijensy... Voś vam i adkaz na pytańnie, chto vinavaty...
...
a što - žančyny-nieandertałki byli pryhažejšyja za dzianisaŭskich? a dzie fota?