Ježa99

Miedyki kančatkova vyznačyli, ci škodna jeści bulbu

Novaje daśledavańnie amierykanskich vučonych nie vyjaviła suviazi pamiž užyvańniem bulby i chvarobami serca ci hipiertanijaj. Praŭda, šmat smažanaj bulby lepš nie jeści.

Bulba ŭ mundzirach. Krynica: belstrava.art-school-four.by

Chvaroby sistemy krovazvarotu źjaŭlajucca adnoj z samych aktualnych prablem miedycyny i praktyčnaj achovy zdaroŭja pačatku XXI stahodździa, a taksama asnoŭnaj pryčynaj śmierci va ŭsim śviecie. A raspaŭsiudžanaść hipiertanii ŭ Biełarusi składaje 40-45%.

Śpiecyjalisty adznačajuć, što zdarovaja dyjeta adyhryvaje klučavuju rolu ŭ prafiłaktycy hetych zachvorvańniaŭ. Jak piša News-Medical, vučonyja z Harvardskaha ŭniviersiteta vyrašyli vyśvietlić suviaź pamiž ahulnym spažyvańniem bulby i vierahodnaściu raźvićcia hipiertanii i chvarob serca na asnovie danych siami bujnych amierykanskich kahortnych daśledavańniaŭ.

Vučonyja asobna razhledzieli smažanuju, varanuju, zapiečanuju bulbu i piure. Kab vyniki byli dakładnymi, udzielnikaŭ z užo isnujučymi zachvorvańniami abo niapoŭnymi danymi pra spažyvańnie bulby vyklučyli z analizu.

Spažyvańnie bulby vymiarałasia z dapamohaj ankiet charčavańnia, jakija fiksavali pamiery porcyj i častatu pryjomu ježy za apošni hod. Ahulnaja kolkaść raźličvałasia ŭ porcyjach za tydzień. Pry hetym bulba varanaja, zapiečanaja i piure hrupavalisia razam. Danyja pra bulbianyja čypsy nie ŭličvalisia.

Byli sabranyja startavyja źviestki pra ŭzrost, poł, rasu, indeks masy cieła, ład žyćcia i racyjon. Dla raźliku kaeficyjentaŭ ryzyki vykarystoŭvali rehresiju Koksa, skarektavanuju na demahrafičnyja, žyćciovyja i miedycynskija faktary. Atrymanyja vyniki byli apracavany z dapamohaj mieta-analizu z vykarystańniem statystyčnych madelaŭ.

Daśledavańniem było achoplena bolš za 110 tysiač čałaviek, ale dla analizu ryzyki hipiertanii vykarystali źviestki tolki 67 tysiač z-za niedachopu danych u dvuch kahortnych daśledavańniach ź siami. Uzrost udzielnikaŭ vahaŭsia ad 25 da 72 hadoŭ, a siaredniaje spažyvańnie bulby składała ad 1,9 da 4,2 porcyi na tydzień.

Vyvady, jakija apublikavany ŭ časopisie Nutrients, nie vyjavili nijakaj istotnaj suviazi pamiž ahulnym spažyvańniem bulby i ryzykaj chvarob serca, navat paśla ŭliku ŭzrostu, dyjety i ładu žyćcia. Taksama nie znajšłosia dokazaŭ taho, što roznyja vidy pryhatavanaj bulby — smažanaja, varanaja, zapiečanaja abo piure — upłyvajuć na hetuju ryzyku.

Što da hipiertanii, to ahulnaje spažyvańnie bulby nie mieła značeńnia. Ale smažanaja bulba ŭsio ž akazałasia faktaram, jaki moža pavialičyć ryzyku: tyja, chto jeŭ jaje bolš za adnu porcyju na tydzień, mieli na 10% vyšejšuju ryzyku raźvićcia hipiertanii ŭ paraŭnańni z tymi, chto ŭvohule jaje nie jeŭ.

Aŭtary adznačajuć, što vyniki ich daśledavańnia supadajuć z vynikami papiarednich daśledavańniaŭ, praviedzienych u Šviecyi i ZŠA. U ich taksama nie było vyjaŭlena suviazi pamiž ahulnym spažyvańniem bulby i ryzykaj raźvićcia chvarob serca, insultu abo infarktu mijakarda.

Nahadajem, što raniej narviežskija daśledčyki vyjavili, što ŭsiaho dźvie varanyja bulbiny na dzień mohuć dapamahčy žyć daŭžej. A na kožnyja 100 hramaŭ bolš vysokaha spažyvańnia varanaj bulby ryzyka śmiarotnaści ad sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ źnižajecca na 4%.

Kamientary9

  • Otkuda privieźli kartošku v Jevropu?
    01.02.2025
    nie taki, jak jość, Otkuda privieźli kartošku v Jevropu?
  • 1
    01.02.2025
    Nu začiem ty ješ nanoċ miaso s kartšokoj? Kto skazał?
  • Žyhłoŭ
    01.02.2025
    Amerykanskija samyja česnyja vučonyja, “ia vieriu vam i otdamsia po schodnoj cienie” …
    Heta jak z daśledavańniami pra telefony… pieršyja pakazyvali što vielmi škodnyja dla zdaroŭja, a paśla praviali samaje sapraŭdnaje, hruntoŭniejšaje i najčaśniejšaje daśledavańnie i … telefon staŭ biasškodny…
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Jeŭrapiejcy prapanavali svoj płan pieramirja, chočuć, kab ZŠA da jaho dałučylisia. Ale hatovyja «rychtavacca da horšaha»9

Jeŭrapiejcy prapanavali svoj płan pieramirja, chočuć, kab ZŠA da jaho dałučylisia. Ale hatovyja «rychtavacca da horšaha»

Usie naviny →
Usie naviny

Pry dapamozie štučnaha intelektu ažyvili staryja fatahrafii Mahilova

U Zaparožžy rasijski šachied zapaliŭ žyły dom VIDEA

U Rasii žančyna naśmierć padaviłasia na konkursie pa pajadańni maśleničnych blinoŭ5

Daradca Trampa raskazaŭ, što było ŭčora paśla taho, jak ź Biełaha doma pierastali vieści tranślacyju32

«Ciapier takija knihi čytaješ z peŭnym ździŭleńniem». Biełaruski aŭtafikšn u skandynaŭskich dekaracyjach1

«Dla nas 8 sakavika pačynajecca jašče letam». Hrodziency prosta ŭ svajoj chacie vyraścili 15 tysiač ciulpanaŭ8

Tempy prasoŭvańnia Rasii va Ukrainie treci miesiac padajuć2

«Łukašenka prapanavaŭ Trampu nabyć redkaziamielnyja kłubni». Najlepšyja tvity tydnia6

«Jeŭropa i śviet inšyja, Pucin zusim nie Hitler». Historyk Cieraškovič daje raskład i paraŭnoŭvaje situacyju z 1930-mi4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jeŭrapiejcy prapanavali svoj płan pieramirja, chočuć, kab ZŠA da jaho dałučylisia. Ale hatovyja «rychtavacca da horšaha»9

Jeŭrapiejcy prapanavali svoj płan pieramirja, chočuć, kab ZŠA da jaho dałučylisia. Ale hatovyja «rychtavacca da horšaha»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić