Śpiecyfičny histaryčny muziej raźmieščany ŭ horadzie Džonstaŭnie ŭ amierykanskim štacie Piensilvanija. Jon pryśviečany pavodcy, jakaja adbyłasia tut u XIX stahodździ. Ale ciapier muziej časova pastavili na ramont, pakolki jaho zatapiła, piša The Guardian.

Pavodka, u pamiać pra jakuju stvaryli muziej, abrynułasia na Džonstaŭn 31 maja 1889 hoda. Tady išli šmatdzionnyja praliŭnyja daždžy, i staraja damba nie zmahła ŭtrymać vadu — chvali abrynulisia na horad. Strašnaja trahiedyja zabrała žyćci 2209 čałaviek.

U sučasnaj ekspazicyi muzieja pradstaŭlenaja karta reljefu Džonstaŭna. Ekskursavody raskazvajuć haściam historyju pavodki i pakazvajuć zachavanyja artefakty: naprykład, koŭdru, pry dapamozie jakoj miascovyja žychary ratavali ludziej. Taksama ŭ muziei adnoŭleny dom-schovišča, jaki staŭ prytułkam dla tych, chto vyžyŭ.
Zusim niadaŭna ŭ muziei adbyłosia nadzvyčajnaje zdareńnie, źviazanaje z praciokam vady. Supracoŭniki paviedamili, što zatapleńnie zdaryłasia praz kłapan na trecim paviersie budynka: vada pratačyłasia skroź ścieny, paškodziła dyvany i stol.
Kamanda muzieja ŭdakładniła, što ŭstanova adkryjecca paśla adnaŭlenčych rabot. Jak śćviardžaje muziejnaja pres-słužbie, «nijaki z abjektaŭ, jaki maje histaryčnaje značeńnie, nie paciarpieŭ».
Kamientary