Čamu ŭłady chočuć vycisnuć byłych palitźniavolenych za miažu?
Prapahandyst Alaksandr Špakoŭski namiaknuŭ, što adnoj z umovaŭ dla vyzvaleńnia znakavych palitviaźniaŭ u pieramovach z ZŠA moža być ich abaviazkovy vyjezd za miažu. Ale, jak bačym, navat sanitarcy ź Pinska Alenie Maŭšuk nie dali zastacca ŭ krainie paśla vyzvaleńnie i advieźli da miažy. «Naša Niva» spytała ŭ analityka Valera Karbaleviča, čamu režym abraŭ takuju taktyku.
Prymusovy vyvaz apanientaŭ dla režymu Łukašenki — praktyka nie novaja. Jaskravyja prykłady takim dziejańniam — vyvaz Śviatłany Cichanoŭskaj u 2020-m.
Palityčny ahladalnik «Radyjo Svaboda» Valer Karbalevič adznačaje, što ŭ byłych palitviaźniaŭ, pa vialikim rachunku, asabliva niama inšaha vybaru, akramia jak vyjechać za miažu.
«Nad imi staić žorstki kantrol, ich uvieś čas ciahajuć i nie dajuć spakojna žyć. Jość šmat vypadkaŭ, kali byłych palitviaźniaŭ sadzili paŭtorna. Akramia hetaha, takim ludziam vielmi składana pracaŭładkavacca, bo ich nidzie nie prymajuć», — adznačaje analityk.
Karbalevič miarkuje, što ŭładam praściej vycisnuć čałavieka z krainy, čym vydatkoŭvać resursy na toje, kab pilna sačyć za im i być upeŭnienymi, što jon znoŭ nie pačnie vieści pratesnuju dziejnaść.
Valer Karbalevič. Fota: «Naša Niva»
Alternatyvaj moža być tolki publičnaje raskajańnie
Analityk adznačaje, što ŭłady bačać tolki dva miescy dla niełajalnych da ich: abo jany znachodziacca za miažoj, abo siadziać za kratami.
«U krainie nie pavinna zastavacca ludziej z apazicyjnymi pohladami. U ich takaja łohika. Alternatyvaj, badaj, moža być tolki publičnaje raskajańnie, i tady, mahčyma, ciabie prymuć.
Kali ŭ krainie farmujecca tatalitarnaja sistema, to takim ludziam prosta niama miesca ŭ joj. Tym bolš, kali havorka idzie pra niejkija znakavyja fihury.
Ujavicie, što Viktar Babaryka vychodzić na svabodu — i tut da jaho vialikaja cikavaść. Zamiežnyja žurnalisty mohuć da jaho pryjazdžać, pačynajuć adnaŭlacca niejkija suviazi. Navošta ŭładam taki kłopat? Tamu im lepš vycisnuć čałavieka za miažu», — tłumačyć łohiku łukašystaŭ ahladalnik.
Ułady vybirajuć mienšuju z prablem
Pry hetym Karbalevič nie admaŭlaje, što vyvaz znakavych asob za miažu taksama maje svaje minusy, pakolki takija ludzi pačynajuć aktyŭna razdavać intervju i vystupać suprać režymu.
Ale heta analityk nazyvaje mienšaj prablemaj dla ŭładaŭ, bo čym mienš apanientaŭ Łukašenki znachodzicca ŭ krainie, tym lepš dla režymu.
«Kali ŭłady sapraŭdy majuć niejkija damoŭlenaści i chočuć razmarozić adnosiny z Zachadam, to dla ich heta davoli prostaje vyjście. Jany vypuskajuć čałavieka z turmy, nibyta vykonvajuć svaje abaviazki, ale pry hetym adrazu vyvoziać jaho z krainy».
Kažučy prostymi słovami, ułady staviacca da svaich apanientaŭ u styli: niama čałavieka ŭ krainie — niama prablemy.
Zamiežnyja akcyi taksama nie dajuć Łukašenku spakoju
Pry hetym Valer Karbalevič ličyć, što nielha śćviardžać, što ŭłady nie chvaluje toje, što biełarusy robiać za miažoj.
«Jany zmahajucca z aktyŭnaściami, jakija adbyvajucca za miažoj, bo my bačym, jakija represii jany čyniać u adnosinach da ludziej, jakija vychodzili na akcyi za miažoj. Biezumoŭna, uładu heta chvaluje, i jany davoli efiektyŭna z hetym zmahajucca — zavodziać kryminalnyja spravy, pahražajuć svajakam.
Takija aktyŭnaści navat za miažoj dla Łukašenki niepryjemnyja. Ale kali režym staić pierad dylemaj — lepš vycisnuć za miažu i, mahčyma, atrymać u budučyni ad hetaha niejkija dyvidendy, naprykład, u vyhladzie źmiakčeńnia sankcyj, — to ŭłady vybirajuć mienšaje zło.
Bo ja zhodny ź mierkavańniem, što kali i buduć pieramieny, to jany chutčej za ŭsio buduć vyklikanyja znutry krainy, pakolki ŭpłyŭ na ŭnutrypalityčnuju situacyju ludziej z-za miažy źmianšajecca. Heta naturalny praces, niezaležna ad taho, kolki toj ci inšy čałaviek daść intervju».
Kamientary