Hramadstva1414

Hałoŭny musulmanin Biełarusi padaryŭ minskaj himnazii Karan. A tam jaho zapisali ŭ jaŭrei

Były dyrektar himnazii №30, a ciapier hałoŭny mufcij Biełarusi Abubiekir Šabanovič padaryŭ školnamu muzieju vydańnie Karana pa-rusku. Himnazija prailustravała padzieju iŭdziejskaj Toraj.

«Žyvaja historyja. Znajomciesia. Ekspanat muzieja bajavoj i pracoŭnaj słavy DUA «Himnazija №30 imia Hieroja Savieckaha Sajuza B.S. Akreścina. Karan u ruskim pierakładzie!» — havoryć aficyjny akaŭnt himnazii. 

Paśla encykłapiedyčnaj daviedki pra Karan, pa ŭsioj bačnaści, zhienieravanaj štučnym intelektam, pryvodzicca bolš detalaŭ.

«Karan pradstaŭleny ŭ muziei ŭ ramkach ekspazicyi «Dyrektar, imiem tvaim hanarycca rodnaja škoła». Jaho pieradaŭ u dar muzieju Abu Biekir Šabanovič, jaki źjaŭlaŭsia dyrektaram škoły №65 z 1984 pa 1996 hod. Siońnia Abu Biekir — musulmanski relihijny i kulturny dziejač Respubliki Biełaruś, vykładčyk, mufcij musulman Biełarusi, łaŭreat premii «Za duchoŭnaje adradžeńnie». 

Dopis supravadžajuć čatyry ilustracyi. Na pieršaj — vokładka vidavočna staroj knihi, nazva jakoj niečytelnaja. 

Druhoje fota ŭžo prapanuje bližej zirnuć na tvor. Na paciortych staronkach tytulnika jaŭna bačna: «Sefier Dvarym» (kniha Druhazakońnie), zaviaršalny V tom, Tora. Miesca i hod vydańnia — Viena, 1865. 

Piaciknižža Tory — heta pieršaja častka Tanacha, centralnaha relihijnaha tekstu iŭdaizmu. Jana nie maje dačynieńnia da Karana i napisana na tysiačy hadoŭ raniej. Bahasłoŭskija sprečki dy ŭzajemnaje admaŭleńnie lehitymnaści prarokaŭ i siońnia lažać u padmurku palityka-kanfiesijnaha kanfliktu pamiž jaŭrejami i musulmanami. 

Treciaja ilustracyja ŭžo dakładna pierakonvaje, što na fota dakładna nie pierakładzieny na ruskuju Karan, a pisanaja na iŭrycie Tora.

Na čaćviortym fota — sam Šabanovič z sapraŭdnym Karanam u rukach. 

Adkul supracoŭniki, adkaznyja za viadzieńnie instahrama, uziali fota Tory i čamu, kali ŭžo nie razabralisia z tonkaściami siemickich movaŭ, nie źviarnuli ŭvahu na sam fakt niekiryličnaha pravapisu — nieviadoma. Iraničnaści lapu dadaje fakt, što himnazija №30 imia Akreścina maje humanitarny profil i śpiecyjalizujecca na zamiežnych movach. 

Himnazija zaprašaje achvotnych pahladzieć na niezvyčajny ekspanat pa papiarednim zapisie. 

Kamientary14

  • miascovy2
    08.10.2025
    nu tak, za starym časam taja škołka #65 vydzialałasia niejak tym, što na anhielskuju movu tam byŭ upor ź pieršych dzion navučańnia, ale ŭstanova miarzotnaja była zaŭždy.
  • Volha
    08.10.2025
    Humhimnazija aryjentavałasia pa abrazańniach.
  • Lejcar korkavy
    08.10.2025
    U 1975 hodzie Barys Ivanavič Šabanovič, mienavita tak tady jaho zvali, byŭ dyrektaram SŠ 136 h.Minska. Maju pachvalny list za vydatnuju vučobu, padpisany sioniašnim muftijam.

Ciapier čytajuć

Pry vybuchu ŭ Maskvie paciarpieła, padobna, dačka rasijskaha hienierała, jaki kamandavaŭ nastupam na Kijeŭ13

Pry vybuchu ŭ Maskvie paciarpieła, padobna, dačka rasijskaha hienierała, jaki kamandavaŭ nastupam na Kijeŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Minskam na lasnoj palanie niečakana zaćvili słaniečniki1

U Hrodnie jość niezvyčajnaje kafe, dzie pasadu dyrektara zajmaje kot Tuman1

Nietańjachu zabłakavaŭ pieradaču Ukrainie sistem «Žalezny kupał», choć ZŠA byli hatovyja zapłacić13

Na tarhi trapiła stohadovaja siadziba z kałonami i parkam. Jaje navat nie treba adnaŭlać8

Na Ziamli zafiksavali samuju nizkuju tempieraturu za apošnija 14 hadoŭ

U Dnieprapiatroŭskaj vobłaści rasijski dron trapiŭ u maršrutku ź ludźmi

U pakistanskich harach zahinuła suśvietnaja lehienda alpinizmu. Jak heta adbyłosia2

U minskim «Jeŭraopcie» zaŭvažyli elektronnyja ceńniki4

U Aŭstralii viarnuli knihu ŭ biblijateku praz 150 hadoŭ paśla taho, jak jaje adtul uziali

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pry vybuchu ŭ Maskvie paciarpieła, padobna, dačka rasijskaha hienierała, jaki kamandavaŭ nastupam na Kijeŭ13

Pry vybuchu ŭ Maskvie paciarpieła, padobna, dačka rasijskaha hienierała, jaki kamandavaŭ nastupam na Kijeŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić