Zdaroŭje

Horš tolki kureńnie: maštabnaje daśledavańnie pakazała, što niedachop snu mocna źviazany sa skaračeńniem praciahłaści žyćcia

Miljony ludziej u śviecie štodzionna nie vysypajucca, ihnarujučy rekamiendavanyja dla darosłych minimum 7 hadzin snu. Adnak navukoŭcy bjuć tryvohu: novaje maštabnaje daśledavańnie, jakoje achapiła 3143 akruhi ZŠA, pakazała, što chraničny niedastatkovy son naŭprost skaračaje praciahłaść žyćcia. Vykarystoŭvajučy źviestki za 2019‑2025 hady, navukoŭcy vyjavili značnuju admoŭnuju karelacyju: čym mienš ludzi ŭ akruzie niedasypali, tym daŭžej jany žyli.

Fota: Guido Mieth Getty Images

Novaje maštabnaje daśledavańnie, praviedzienaje navukoŭcami z Arehonskaha ŭniviersiteta achovy zdaroŭja i navuki, pakazvaje na važnaść snu dla zdaroŭja i daŭhalećcia.

Miljony amierykancaŭ štodnia śpiać niedastatkova, to bok, mienš za 7 hadzinaŭ za noč dla darosłaha čałavieka. Viadoma, što niedastatkovy son pavialičvaje ryzyku zaŭčasnaj śmierci ŭvohule. Ale raniej nie daśledavałasia, jak mienavita jon upłyvaje na praciahłaść žyćcia na miascovym uzroŭni, u asobnych akruhach i štatach ZŠA, vielmi roznych pa hieahrafii, dabrabycie i ładzie žyćcia.

Fota zhienieravanaje niejrasietkaj

Dla analizu navukoŭcy vykarystali źviestki apytańniaŭ Centraŭ kantrolu i prafiłaktyki zachvorvańniaŭ za pieryjad z 2019 da 2025 hoda, achapiŭšy ŭsie 3143 akruhi ZŠA.

Vyniki pakazali, što u siarednim čym lepš ludzi spali, tym daŭžej žyli.

Kab paćvierdzić značnaść snu, daśledčyki vykarystoŭvali składanyja statystyčnyja madeli, uklučyŭšy ŭ ich inšyja viadomyja čyńniki ryzyki śmierci, takija jak kureńnie, niezdarovaje charčavańnie i brak fizičnaj aktyŭnaści.

Vyjava zhienieravanaja niejrasietkaj

Z usich faktaraŭ, uklučanych u pieršuju madel, tolki kureńnie źmianšała praciahłaść žyćcia bolej, čym niedastatkovy son (admoŭny kaeficyjent -0.31 u kureńnia suprać -0.18 u niedasypańnia). U druhuju madel dadali atłuścieńnie i dyjabiet. Ale niedastatkovy son zastaŭsia adnym z samych značnych faktaraŭ (-0.08), sastupajučy siłaj uździejańnia tolki kureńniu (-0.28) i chvaravitamu atłuścieńniu (-0.18).

Aŭtary kažuć, dastatkovy son maje vielizarnaje značeńnie dla zdaroŭja i moža stać faktaram, jaki dapamoža pavialičyć daŭhalećcie ŭ doŭhaterminovaj pierśpiektyvie. Daśledvańnie pakazvaje, što dastatkovy son mocna ŭpłyvaje na praciahłaść žyćcia niezaležna ad uzroŭniu dachodu, dostupu da miedycynskich pasłuh ci hieahrafii.

Aŭtary padkreślivajuć, što niedastatkovy son — heta mienš za 7 hadzin rehularnaha snu za noč dla darosłaha čałavieka. Hetaja ličba hruntujecca na sumiesnym zaklučeńni Amierykanskaj akademii miedycyny snu i amierykanskaha Tavarystva daśledavańnia snu.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što Babaryka i Kaleśnikava adkazali na pytańni pra vajnu97

Što Babaryka i Kaleśnikava adkazali na pytańni pra vajnu

Usie naviny →
Usie naviny

Hančarenka ŭznačalić zbornuju Biełarusi12

«Kalinoŭcy» pieradali dapamohu palitviaźniam, vyviezienym učora va Ukrainu2

U Polščy aŭtobus ź biełarusami vylecieŭ z kalcavoj raźviazki, 7 čałaviek špitalizavany

Mierc paraŭnaŭ Pucina z Hitleram, pravioŭ paraleli z 1938 hodam i skazaŭ, što budzie rabić Jeŭropa18

Jak vyrastuć piensii ŭ Biełarusi ŭ 2026 hodzie4

Siarod vyzvalenych — školny nastaŭnik fizkultury z Baranavičaŭ

Na plažy ŭ Sidniei na jaŭrejskim śviacie adbyłasia stralanina, 10 čałaviek zahinuli4

Upłyvovyja rasijanie paprasili Pucina «reabilitavać» Ivana Urhanta. Toj admoviŭ11

Siarod vyzvalenych — 27‑hadovaja Kaciaryna Miendryk z dramatyčnaj historyjaj aryštu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što Babaryka i Kaleśnikava adkazali na pytańni pra vajnu97

Što Babaryka i Kaleśnikava adkazali na pytańni pra vajnu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić