Teatr biełaruskaj dramaturhii prezientavaŭ śpiektakl pavodle Karatkieviča. Kvitkoŭ nie dastać FOTY
U Respublikanskim teatry biełaruskaj dramaturhii vyrašyli zaviaršyć sychodziačy hod premjeraj. Na scenie pastavili viadomuju histaryčnuju apovieść Uładzimira Karatkieviča «Ładździa rospačy». Dla tych, chto choča ŭ bližejšyja dni trapić na śpiektakl, naviny nie vielmi dobryja: kvitki na jaho raskuplenyja amal da kanca lutaha, piša Onliner.

Śpiektakl pastaviła dyrektar teatra, režysior Śviatłana Navumienka. Za apošnija niekalki hadoŭ jana stvaryła na scenie «Alpijskuju baładu», «Zaručyny», «Testy dla darosłych», a ciapier vyrašyła źviarnucca da spadčyny Karatkieviča. Śviatłana raspaviała žurnalistu Onlíner, što z tvorčaściu Karatkieviča paznajomiłasia vielmi daŭno. U svoj čas «Ładździa rospačy» stała dla jaje tym tekstam, jaki dapamoh znajści adkazy na niekatoryja žyćciovyja pytańni.

— Karatkievič — adna z samych jarkich zorak biełaruskaj litaratury, — kaža Śviatłana. — Jaho pierakładajuć i drukujuć u mnohich krainach. Viedajecie, movu Uładzimira Nabokava niaredka nazyvajuć karunkami ruskaj movy. I ŭ hetym sensie biełaruskaja mova Karatkieviča taksama vyłučajecca svajoj niezvyčajnaściu i vyraznaściu. Jana vielmi pryhožaja. I ty prosta atrymlivaješ asałodu, kali pahłyblaješsia ŭ hetyja karunki. Heta naš nacyjanalny zdabytak.
Pastanoŭka stała mahčymaj dziakujučy adrazu niekalkim važnym faktaram. Pa-pieršaje, my — Respublikanski teatr biełaruskaj dramaturhii i razhladajem dla svaich pastanovak bazavy biełaruski materyjał, a pa-druhoje, majo razumieńnie Karatkieviča pryviało da taho, što mnie vielmi chaciełasia pastavić jaho tvor. Nu i važny momant: u teatry jakasna źmianiŭsia skład trupy. U nas vielmi šmat moładzi, jakaja zdolnaja płastyčna ŭvasobić toje, što treba rabić jak u ładździ, tak i pad ziamloj (majucca na ŭvazie sceny śpiektakla. — Zaŭv. Onlíner).
U pastanoŭcy zadziejničana ŭsia trupa teatra. Adnak u pracy nad śpiektaklem udzielničali zaprošanyja pastanoŭščyki. Muzyku ŭ styli simfa-rok napisaŭ Andrej Łabčeŭski, jaki raniej pracavaŭ nad śpiektaklem «Zaručyny», chareahrafiju pastaviła kiraŭnica viciebskaha teatra-studyi sučasnaj chareahrafii Dyjana Jurčanka, a nad vobrazami pracavała viadomaja ŭ teatralnym asiarodździ dyzajnierka adzieńnia i sceničnaha kaściuma Taćciana Lisavienka.














Najbližejšyja śpiektakli adbuducca 27, 28 i 30 śniežnia, adnak kvitkoŭ u prodažy ŭžo niama — jany raskuplenyja. Data, kali jašče možna trapić na «Ładździu rospačy», — 19 lutaha. U hety dzień premjeru pakažuć u Domie aficeraŭ i niekalki kvitkoŭ jašče zastałosia.

Nu i navina, jakaja tyčycca nie stolki pastanoŭki, kolki teatralnaj atmaśfiery: u RTBD narešcie adčynili bufiet, i ciapier pierad śpiektaklem u spakojnaj abstanoŭcy možna pakaštavać desiert i vypić šampanskaha.



Kamientary
Zirnicie, jakija pryhožyja sukienki byli ! Tolki ūjavicie, jak čaroūna hliadzielisia b jany špacyrujučy pa haloūnym prašpiekcie Miensku... Mužčyny prosta ašalieli b...
U takich sukienkach pa praśpiektach nie chadzili. Chiba što ŭ karetach pralatali. Niedasiažnyja voku dla nas z taboju, bracie. A siońnia majem hiendarnuju roŭnaść - sieła za rul ŭ mašynku malušku i pahnała. Užo maŭču pra hramadski transpart. Dzie tut sukienki! Kult nahavicaŭ. ((( Na žal.