Śviet33

Harbataha kita Cimi narešcie vypuścili ŭ Paŭnočnaje mora. Ale vyžyć jamu budzie składana

Praciahłuju vyratavalnuju apieracyju pa vyratavańni harbataha kita pa mianušcy Cimi narešcie zakončyli. Ranicaj 2 maja žyviolinu adpuścili na volu ŭ Paŭnočnym mory, paviedamlaje Euronews.

Skrynšot ź videa

Raniej kita vyvieźli ź miełkavodnaha zaliva Bałtyjskaha mora kala niamieckaha vostrava Piol. Paśla hetaha niekalki dzion jaho pieravozili na baržy, kab viarnuć u bolš prydatnaje asiarodździe.

Pavodle pradstaŭnika pryvatnaj ratavalnaj arhanizacyi Jensa Švarka, kala 9‑j hadziny ranicy 2 maja kita ŭžo nie było na baržy, što śviedčyć pra jaho vyzvaleńnie.

Pavodle pieršapačatkovaj infarmacyi, kapitan buksira rasparadziŭsia vypuścić žyviolinu. Adnak, vierahodna, kita adpuścili nie ŭ tym miescy, jakoje płanavałasia spačatku. Zamiest hetaha jaho vypuścili prykładna za 70 kiłamietraŭ na poŭnač ad dackaha Skahiena.

Pradstaŭniki Greenpeace adznačyli, što heta ažyŭleny sudnachodny maršrut, tamu pakul nieviadoma, ci zmoža žyvioła biaśpiečna vyžyć u takich umovach. Na kicie ŭstalavali pieradatčyk dla dalejšaha adsočvańnia jaho losu, ale sihnału ad jaho pakul nie atrymlivali.

U piatnicu, 1 maja, transpartavańnie časova zatrymałasia z-za drennaha nadvorja. Pry vietry da 6 bałaŭ na pierachodzie pamiž Bałtyjskim i Paŭnočnym morami chvali dasiahali paŭtara mietra, što było niebiaśpiečna dla baržy.

Paźniej uviečary situacyja palepšyłasia. Kala 19:20 harbaty kit samastojna i metanakiravana nabliziŭsia da spusku z baržy.

Upieršyniu Cimi zaŭvažyli 23 sakavika kala bałtyjskaha ŭźbiarežža Hiermanii — daloka ad jaho naturalnaha asiarodździa. Miarkujecca, jon zabłytaŭsia ŭ rybałoŭnych sietkach. Jamu niekalki razoŭ sprabavali dapamahčy syści ź mieli i viarnucca ŭ akijan, ale biespaśpiachova. Ad žyvioliny byli ŭžo adstupilisia i pakinuli na volu losu, ale paśla ratavalnuju apieracyju pahadzilisia prafinansavać dva niamieckija multymiljaniery, i jana adnaviłasia

Praŭda, bijołahi sumniavajucca, što paśla doŭhaha znachodžańnia na mieli kit zmoža narmalna płavać i charčavacca. Jaho dalejšy los pakul pad pytańniem.

Kamientary3

  • Kasatka
    03.05.2026
    [Red. vydalena]
  • Baradzied
    03.05.2026
    Kasatka, možiet dohovarivajetsia nasčiot sriedstv dla pochudienija kuroŝupu.
  • Dont andiestiend
    03.05.2026
    Kasatka, Hovoritie po anhlijski

Ciapier čytajuć

Dalar znoŭ pa try rubli. Čamu tak adbyvajecca i čaho čakać dalej

Dalar znoŭ pa try rubli. Čamu tak adbyvajecca i čaho čakać dalej

Usie naviny →
Usie naviny

Try stravy i bolš paŭfabrykataŭ. Jak źmienicca charčavańnie ŭ škołach Minska

Kamandujučy VPS: Kolkaść zamiežnych vojskaŭ la miežaŭ Biełarusi źmienšyłasia, z krainami NATA idzie ŭzajemadziejańnie4

Čałaviectva takoje hienietyčna raznastajnaje dziakujučy śmiarotnaj malaryi, jakaja tysiačahodździami dzialiła Afryku na izalavanyja rehijony3

Rasija ściahvaje vajskovy fłot u Bałtyjskaje mora paśla pahroz Pucina ŭ bok Jeŭropy13

Biełarusa ŭ žadańni abmiežavać paŭsiudnuju rekłamu kazino padtrymała Minhandlu. Ale prapahandysty paraili jamu «nie leźci nie tudy»10

Ukraina pačała vykarystoŭvać brytanskija drony dla dalokich udaraŭ pa terytoryi Rasii

Dačce Biła Hiejtsa moža pahražać da 20 hadoŭ turmy z-za machlarstva z kuki-fajłami1

U harach Kyrhyzstana z drona adšukali cieły źnikłych biełaruskich alpinistaŭ17

U Italii abrabavali muziej z karcinami hienija Adradžeńnia, jakoha paraŭnoŭvali z Rafaelem. Čamu zładziei spakusilisia mienavita hetymi tvorami?1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dalar znoŭ pa try rubli. Čamu tak adbyvajecca i čaho čakać dalej

Dalar znoŭ pa try rubli. Čamu tak adbyvajecca i čaho čakać dalej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić