Usiaho patrochu

Čamu karotkaja prahrama pralnaj mašyny nie najlepšy vybar

Mnohija vybirajuć karotki režym pralnaj mašyny, miarkujučy, što jon dazvalaje zekanomić čas, elektraenierhiju i vadu. Adnak śpiecyjalisty adznačajuć, što na praktycy taki režym nie zaŭsiody akazvajecca najbolš ekanamičnym. U šerahu vypadkaŭ bolš vyhadnym vybaram moža być standartnaja abo eka-prahrama.

Pakolki karotkaja prahrama pralnaj mašyny maje mienšuju praciahłaść, mnohija vierać, što jaje vykarystańnie ekanomić vadu i elektryčnaść, a značyć, i finansy. Adnak, jak davodzić Focus.die, takoje mierkavańnie pamyłkovaje.

Reč u tym, što padčas karotkaha cykłu pralnaja mašyna pavinna nahreć vadu za značna mienšy čas. Mienavita nahravańnie vady źjaŭlajecca adnoj z najbolš enierhajomistych častak pracesu myćcia, tamu pry paskoranaj pracy raschod elektryčnaści moža pavialičvacca.

Pradstaŭnik Centralnaha sajuza elektratechničnaj i elektronnaj pramysłovaści Hiermanii Viernier Šolc paraŭnoŭvaje hety praces z kiravańniem aŭtamabilem. Pavodle jaho słoŭ, pajezdka na adlehłaść 100 kiłamietraŭ z chutkaściu 100 km/h patrabuje značna bolš paliva, čym toj ža šlach, projdzieny na chutkaści 50 km/h. Niahledziačy na toje, što druhi varyjant zajmaje bolš času, jon źjaŭlajecca bolš ekanamičnym. Hety ž pryncyp pracuje i ŭ vypadku z pralnymi mašynami.

Jašče adna prablema karotkaj prahramy — jaje efiektyŭnaść pry mocnych zabrudžvańniach. Za nievialiki čas pralny srodak nie zaŭsiody paśpiavaje poŭnaściu padziejničać, tamu plamy mohuć zastacca. Kali vopratku davodzicca myć paŭtorna, ahulnyja vydatki elektraenierhii i vady stanoviacca jašče bolšymi.

Na hetym fonie śpiecyjalisty rajać źviarnuć uvahu na eka-prahramu. Choć eka-režym zajmaje bolš času, mašyna nahravaje vadu pastupova, što patrabuje mienš enierhii. Bolš praciahły cykł taksama dazvalaje pralnamu srodku lepš vydalać zabrudžvańni navat pry nižejšaj tempieratury.

Sučasnyja technałohii dazvolili zrabić eka-režym nie našmat daŭžejšym za zvyčajnyja cykły, zachavaŭšy pry hetym jaho hałoŭnuju pieravahu. Za košt nizkaj tempieratury i bolš praciahłaha ŭździejańnia vady i srodkaŭ na tkaninu mašyna zabiaśpiečvaje vydatny vynik pry minimalnych enierhazatratach. Takim čynam, doŭhaje myćcio stanovicca vyhadniejšym rašeńniem jak dla siamiejnaha biudžetu, tak i dla zachavańnia bytavoj techniki.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy8

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy

Usie naviny →
Usie naviny

Karajeŭ prainśpiektavaŭ Mir paśla skarhaŭ, što turystam tam niama dzie pajeści5

46‑hadovy pravaabaronca Siarhiej Uścinaŭ šakavaŭ sacsietki svaimi zdymkami ŭ žanočym abliččy41

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali18

Zabojcu ŭ Buda-Kašaloŭskim rajonie znajšli praz 17 hadoŭ. Jon adbyvaje pakarańnie za zabojstva inšaj siamji z čatyroch čałaviek

«Za paŭhadziny — 350 aŭtohrafaŭ». Jak Aryna Sabalenka adkryvała ŭ Minsku tenisnyja korty11

Minčanka źniała kanflikt pamiž padletkami, paśla čaho ich vyklikali ŭ milicyju8

Taćcianu z Rečycy asudzili za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»6

U «DNR» zbajodali moščy Alaksandra Nieŭskaha. Ich vieźli na malebien ab pieraadoleńni paliŭnaha kryzisu34

Japonija raźvitvajecca z halštukami3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy8

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić