Śviet22

Tandem akazaŭsia tryjumviratam. Upłyvovy paplečnik Pucina i Miadźviedzieva vychodzić ź cieniu

Kiroŭny rasijski tandem prezidenta i premjera moža akazacca tryjumviratam, nie vyklučaje zamiežnaja presa. Hazieta The Financial Times padazraje, što jašče adzin upłyvovy čałaviek, akramia Pucina i Miadźviedzieva, kiruje krainaj, — heta vice-premjer RF i staršynia rady dyrektaraŭ «Rasnafty» Ihar Siečyn. Pavodle mierkavańnia vydańnia, Siečyn źjaŭlajecca «rasijskim Ryšelje»; raniej jon dziejničaŭ vyklučna za kulisami, ciapier vice-premjer pastupova vychodzić ź cieniu.

Jak adznačajecca, va ŭmovach, kali Rasija zmahajecca z nastupstvami ekanamičnaha kryzisu, Siečyn zahavaryŭ pa-novamu — niečakana pamiarkoŭna. Vice-premjer daŭ intervju haziecie, u jakim raskazaŭ ab tym, što jon dumaje ab madernizacyi ekanomiki, ab spravie JUKASa, ab pahadnieńniach Rasii ŭ naftahazavaj śfiery.

Pasłužny śpis Ihara Siečyna miescami vyłučajecca niekatoraj raspłyvistaściu, i źviazana heta z tym, što Siečyn uvachodzić u kłan siłavikoŭ, jaki składajecca ŭ asnoŭnym z byłych supracoŭnikaŭ KDB, jakija pryjšli ŭ Kreml z Pucinym. Libieralnyja vykazvańni Siečyna tłumačacca źmienami, jakija ciapier adbyvajucca ŭ imidžy rasijskaha kiraŭnictva. Jak užo zaŭvažali zachodnija ŚMI, prezident i asabliva premjer sprabujuć u apošni čas pravieści rebrendynh — pazicyjanavać Rasiju adnačasova jak naporystaha hulca suśvietnaj palityki i nadziejnaha partniora Zachadu.

Adnak mienavita z vykazvańniaŭ Siečyna vynikaje, što pamiž hetymi metami jość supiarečnaści. Siečyn zajaviŭ, što naftahazavaja pramysłovaść — kluč da ruchu Rasii pa pravilnaj darozie, bo jana źjaŭlajecca łakamatyvam rasijskaj ekanomiki i hałoŭnym krynicaj hieapalityčnaj mocy Kramla.

Akramia taho, Siečyn upieršyniu vykazaŭsia publična pra toje, jak dziaržava za Pucinym viarnuła sabie važnyja enierhietyčnyja aktyvy, skuplenyja aliharchami za biascenak padčas pryvatyzacyi.

Jak adznačyŭ Siečyn, hetaja majomaść nie była niezakonna skanfiskavanaja — dziaržkampanii nabyli aktyvy pa rynkavych cenach. Rasijskija dziaržkampanii nie mohuć karystacca svaimi resursami jak srodkami cisku na spažyŭcoŭ, zajaviŭ Siečyn.

Siečyn admaŭlaje, što hazavyja sprečki Rasii i Ukrainy za prezidentam Viktaram Juščankam mieli palityčny składnik. Pa słovach vice-premjera, Hazprom pierš za ŭsio adstojvaŭ intaresy akcyjanieraŭ. Jak padkreśliŭ Siečyn, damoŭlenaść Miadźviedzieva i Janukoviča ab padaŭžeńni arendy bazy VMF RF u Sievastopali, jakaja pryviała da sapraŭdnych bajoŭ u Viarchoŭnaj Radzie, nie mieła dačynieńnia da Hazpromu. Pavodle słovaŭ Siečyna, cana na haz dla Ukrainy była źnižanaja dziakujučy admienie mytaŭ na ekspart.

Jak adznačajuć kalehi Siečyna, jaho pohlady apošnim časam źviedali značnyja źmieny. Ciapier jon mienš kirujecca ideałohijaj i značna bolš prahmatyčny, ličyć adzin ź jaho daradcaŭ. Inšyja paplečniki adznačajuć, što novaja pazicyja Siečyna i inšych byłych supracoŭnikaŭ śpiecsłužbaŭ adlustroŭvaje niaŭpeŭnienaść u ich stanoviščy ŭ tym vypadku, kali Miadźviedzieŭ zastaniecca na druhi prezidencki termin.

Pucin z honaram nazyvaje Rasiju enierhietyčnaj zvyšdziaržavaj, Miadźviedzievu zaležnaść Rasii ad nafty i hazu nie padabajecca. Siečyn ličyć, što nijakich supiarečnaściaŭ pamiž pazicyjami prezidenta i premjera niama. Pavodle słovaŭ vice-premjera, madernizacyja ekanomiki, jakuju abviaściŭ Miadźviedzieŭ, aznačaje, što treba pačać z madernizacyi enierhietyki.

U intervju Siečyn upieršyniu zakranuŭ spravy JUKASa. Pa jaho słovach, heta nie była eksprapryjacyja kampanii, a «Rasnafta» kupiła jaje aktyvy, vypłaciŭšy bujnuju sumu. Jak adznačyła hazieta, ton Siečyna vahajecca pamiž vyklikam i apraŭdańniem i adlustroŭvaje toj fakt, što na hazavym rynku ŭmovy ciapier dyktujucca pakupnikami, a nie pradaŭcami. Ciapier Rasija napiraje na supracoŭnictva i nie pahražaje pieranakiravać pastaŭki hazu na ŭschod.

Palitołahi: tryjumvirat moža paŭstać paśla 2012 hodu

Ab mahčymym pieratvareńni tandemu ŭ tryjumvirat ŚMI pisali ŭ krasaviku, kali palitołahi składali scenary blizkich prezidenckich vybaraŭ 2012 hodu. Tady mierkavałasia, što albo raskład siłaŭ zastaniecca raniejšym, i Miadźviedzieŭ budzie abrany na druhi termin, albo Pucin vierniecca na pasadu prezidenta. Pavodle treciaha scenaru, na palityčnaj arenie moža źjavicca novy pieršy tvar. Jak miarkujuć palitołahi, hety novy čałaviek, mahčyma, nie adrazu siadzie ŭ prezidenckaje kresła, a razam z Pucinym i Miadviedzievym ŭtvoryć tryjumvirat zamiest ciapierašniaha tandema.

Zachodnija ŚMI raniej padkreślivali, što kiroŭny tandem, niahledziačy na zładžanuju sumiesnuju pracu, ździŭlaje svaimi supraćlehłymi vykazvańniami. Ihar Siečyn na niekatorych prykładach pakazaŭ, što na spravie nijakich supiarečnaściaŭ niama. Niekatoryja ekśpierty zhodnyja z hetym i tłumačać roźnicu ŭ vykazvańniach tym, što Pucinu i Miadźviedzievu davodzicca pracavać z roznymi metavymi aŭdytoryjami.

Jak ličać analityki, prezident i premjer nazirajuć za reakcyjaj naroda na naviny i ich publičnyja vystupy. Paśpiachovyja temy i vobrazy zachoŭvajucca i potym paŭtarajucca, niaŭdałyja vyklučajucca.
U aŭdytoryi Pucina pieravažajuć ludzi starejšaha i siaredniaha ŭzrostu ź nizkim i siarednim uzroŭniem prybytkaŭ, piensijaniery i biudžetniki, telehledačy. Aŭdytoryja Miadźviedzieva — siarednie-i vysokaapłatnyja ludzi, zaniatyja ŭ pryvatnym siektary, aktyŭnyja karystalniki internetu, prychilniki rynkavaj ekanomiki i sučasnych technałohij.

Akramia taho, Miadźviedzieŭ u asnoŭnym apieluje da mižnarodnaj supolnaści, Pucin źviartajecca da rasijskaj aŭdytoryi. Premjer sprabuje zadobryć svaju aŭdytoryju, zaklikajučy hanarycca rasijskaj historyjaj i nie davać spusku inšaziemcam. Miadźviedzieŭ z toj ža metaj pryciahvaje ŭvahu da prablem krainy i krytykuje rolu dziaržavy ŭ ekanomicy. Jak ličać ekśpierty, u Pucina aŭdytoryja bolšaja, tamu jon robić bolš, čym kaža. Miadźviedzieŭ ža supakojvaje siaredni kłas i zamožnych ludziej, niezadavolenych palitykaj uładaŭ.

Ihar Siečyn. Daviedka

Ihar Siečyn naradziŭsia 7 vieraśnia 1960 u Leninhradzie. U 1984 skončyŭ Leninhradski dziaržaŭny univiersitet pa śpiecyjalnaści «fiłołah, vykładčyk partuhalskaj i francuzskaj movaŭ».

U 1984–1987 pracavaŭ pierakładčykam «Technaeksparta» ŭ Mazambiku; słužyŭ va Uzbrojenych siłach.

U 1988–1996 pracavaŭ na roznych pasadach u administracyi Sankt-Pieciarburha, u tym liku va Upraŭleńni pa zamiežnaekanamičnych suviaziach vykankama Lensavieta. U 1996 zaniaŭ pasadu načalnika aparata pieršaha namieśnika mera Sankt-Pieciarburha Uładzimira Pucina.

Z 1996 pa 1999 Siečyn zajmaŭ roznyja pasady ŭ Administracyi prezidenta Rasii i ŭ Saviecie biaśpieki RF. U 1997 hodzie staŭ namieśnikam načalnika adździeła pa pracy z ŭłasnaściu za miažoj va Upraŭleńni zamiežnaekanamičnych suviaziaŭ Upraŭleńnia spravami prezidenta RF.

U 1997–1998 Siečyn byŭ načalnikam ahulnaha adździeła Hałoŭnaha kantrolnaha kiravańnia prezidenta RF. U 1998 hodzie byŭ pryznačany kiraŭnikom aparata pieršaha namieśnika kiraŭnika administracyi prezidenta RF Uładzimira Pucina.

Z 17 žniŭnia 1999 źjaŭlajecca kiraŭnikom sakrataryjata staršyni ŭradu RF Uładzimira Pucina. 24 listapada 1999 Ihar Siečyn byŭ pryznačany pieršym namieśnikam kiraŭnika aparata ŭradu RF.

Ukazam vykonaŭcy abaviazkaŭ prezidenta RF Uładzimira Pucina ad 31 śniežnia 1999 pryznačany namieśnikam kiraŭnika administracyi prezidenta RF. Znoŭ pryznačany na hetuju pasadu ŭkazam prezidenta RF ad 4 červienia 2000 hodu.

Z 25 sakavika 2004 Siečyn — namieśnik kiraŭnika administracyi, pamočnik prezidenta RF. Z 27 lipienia 2004 — staršynia savieta dyrektaraŭ AAT «NK «Rasnafta». U mai 2008 Siečyn byŭ pryznačany vice-premjeram, adkaznym za pramysłovuju palityku.

U 1998 Siečyn staŭ kandydatam ekanamičnych navuk, jaho dysiertacyja była pryśviečanaja ekanamičnaj acency inviestycyjnych prajektaŭ tranzitu nafty i naftapraduktaŭ.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty10

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Usie naviny →
Usie naviny

Siońnia — Dzień Voli. 108 hadoŭ tamu była abvieščana niezaležnaść BNR3

Navukoŭcy znajšli sposab pieratvarać płastykavyja butelki ŭ leki ad ciažkaj chvaroby1

Polskaja kańkabiežka, jakaja na Alimpijadzie atrymała kańkom pad voka, raskazała, jak heta pieražyła

Na adnoj z mahił na biełaruskich mohiłkach pastavili ściah «Vahniera» FOTAFAKT8

«Vy navat nie ŭjaŭlajecie, nakolki mocna jany chočuć zaklučyć ździełku». Tramp raskazaŭ pra pieramovy ź Iranam3

U «Vialikim kamni» zamachnulisia na budaŭnictva samaha vialikaha ŭ Jeŭropie abjekta4

Stała viadoma, pa jakich charčovych tavarach u Biełarusi faktyčna niama impartu1

Va Ukrainie mužčyna pasłaŭ svajoj siamji śmiertanosnuju pasyłku z vybuchoŭkaj1

«Niekatoryja zmohuć adkazać hadoŭ praź piać». Biełaruska spytała tych, chto emihravaŭ u Polšču, a potym viarnuŭsia, ci nie škadujuć jany12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty10

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić