Kiraŭnik adździeła ideałohii Bresckaha abłvykankama Alaksandr Rahačuk prasłaviŭsia pierachodam na biełaruskuju movu. Ciapier jaho pavysili.
Kiraŭnik adździeła ideałohii Bresckaha abłvykankama Alaksandr Rahačuk prasłaviŭsia pierachodam na biełaruskuju movu. Ciapier jaho pavysili.
U arhanizacyjnym adździele abłvykankama zapeŭnili, što pasada, jakuju zaniaŭ spadar Rahačuk — kiraŭnik administracyi Maskoŭskaha rajona Bresta — heta pavyšeńnie. Supracoŭnica zaŭvažyła, što ideołahi padparadkoŭvajucca naŭprost Minsku, ale ŭsio roŭna staršynia rajvykankama bolš samastojny. Što da biełaruskaj movy…
Supracoŭnica: «Heta treba hladzieć, jakija inicyjatyvy byli padtrymanyja. Treba ŭ adździele ideałohii vam raspytacca nakont hetaj inicyjatyvy. Kurs ža nie pamianiaŭsia… (śmiajecca). Nie mnie vam tłumačyć, sami razumiejecie».
U adździele ideałohii abnadzieili: novy kiraŭnik Alaksandr Cyralčuk na dniach pryjedzie z kamandziroŭki.
Supracoŭnik: «Tak, havaryli my raz na tydzień
Dniami vyjšaŭ z adpačynku sam Alaksandr Rahačuk. Jon sustreŭ karespandenta jak staroha znajomaha.
Alaksandr Rahačuk: My ŭ svajoj dziejnaści budziem praciahvać karystacca biełaruskaj movaj. U nas čynoŭniki dobra viedajuć rodnuju movu. Tak, Mikałaj Piatrovič?
Mikałaj Piatrovič (supracoŭnik adździeła ideałohii Maskoŭskaha rajona): Da.
Rahačuk: Tak?
Mikałaj Piatrovič: Tak, vałodajuć.
Sakratarka (śmiajecca): Avałodajuć. Rahačuk: My budziem praciahvać raźvivać biełaruskuju movu, budziem trymacca jaje ŭ rekłamnaj dziejnaści, u nazvach, šyldach. Na pasiadžeńniach vykankama budziem jaje vykarystoŭvać.
Mikałaj Piatrovič: Čynoŭniki Maskoŭskaha rajona, kali chto źviartajecca da ich
Alaksandr Rahačuk: Ja voś atrymaŭ vinšavańnie ad staršyni Tavarystva biełaruskaj movy Aleha Trusava i z pryjemnaściu jamu adkazaŭ.
— Ale ci zastałasia ŭ vas pierajemnaść u abłvykankamie, u adździele ideałohii?
Alaksandr Rahačuk: Dumaju, tak.
Naprykancy spadar Rahačuk zaŭvažyŭ, što bolšaść hramadzianaŭ karystajecca «rasijskaj movaj», ale ŭpeŭniena daŭ prahnoz: «My z časam, kaniešnie, ale ŭsio roŭna piarojdziem na biełaruskuju movu».
Ciapierašni kiraŭnik adździeła ideałohii Bresckaha abłvykankama vyhladaŭ mienšym aptymistam. Navat havaryć admoviŭsia.
Alaksandr Cyralčuk: Nie. Vy zapisalisia na
— Skažycie tolki, ci budzie pierajemnaść, što da biełaruskaj movy.
Alaksandr Cyralčuk: Potym. Potym. Dy budzie, budzie, kaniešnie. Ja ž zakančvaŭ biełaruskuju škołu.
Vyhladaje na toje, što nie tak užo heta i «kaniešnie». Bo dzień biełmovy navat u adździele ideałohii Bresckaha abłvykankama nie pravodzicca. I jašče: vulica novabudavanaha mikrarajona Bresta nazvanaja ŭ honar Uładzimira Kaleśnika, partyzana, piśmieńnika, prafiesara, jaki ŭsio žyćcio abaraniaŭ i papularyzavaŭ biełaruskuju movu. Ale ž šylda vykananaja tolki
Kamientary