Mašeraŭ byŭ supraćlehłaściu adarvanamu ad ludziej, schilnamu da pjanstva tahačasnamu maskoŭskamu kiraŭnictva Kampartyi.
4 kastryčnika 1980 hodzie ŭ aŭtamabilnaj katastrofie na darozie Miensk—Maskva zahinuŭ Piatro Mašeraŭ, pryznačany Maskvoj kiraŭnik Biełarusi, pasada jakoha hučała jak «pieršy sakratar Centralnaha Kamiteta Kampartyi Biełarusi».Mašeraŭ byŭ papularny ŭ Biełarusi, bo byŭ supraćlehłaściu adarvanamu ad ludziej, schilnamu da pjanstva tahačasnamu maskoŭskamu kiraŭnictva Kampartyi. Niahledziačy na krajniuju palityčnuju aściarožnaść, Mašeraŭ ažyćciaviŭ šerah krokaŭ pa ŭmacavańni nacyjanalnaj identyčnaści biełarusaŭ. Biełaruskaja litaratura karystałasia vializnaj dziaržaŭnaj padtrymkaj, u stalicy paŭstali pomniki nacyjanalnym kłasikam, telebačańnie i radyjo pracavali na biełaruskaj movie. Pry hetym ekanamičnaja palityka Mašerava była całkam u rečyščy patrabavańniaŭ Maskvy: Biełaruś była całkam ubudavana ŭ savieckija haspadarčyja łancužki.
Naradziŭsia Mašeraŭ (sapraŭdnaje proźvišča — Mašera) u Sieńnienskim rajonie Viciebščyny. Partyzaniŭ na poŭnačy Biełarusi, na Rasonščynie. Dasłužyŭsia da kamandzira bryhady, paśla ŭznačalvaŭ Vilejski abkam kamsamoła. Paśla vajny kiravaŭ kamsamolskimi j partyjnymi strukturami.
Zahinuŭ Mašeraŭ, kali jahonaja «Čajka» kala pavarota na Smalavickuju ptuškafabryku urezałasia ŭ hruzavik.
Paśla aŭtakatastrofy pa Biełarusi pranieślisia čutki pra toje, što jana była padstrojenaja z Maskvy, adnak taho tak i nie ŭdałosia dakazać.
Ciapier čytajuć
Dzieci źlizvali z brudnaj padłohi pralitaje małako. Jakoj pabačyŭ zamiežnik Biełaruś, spustošanuju rasijskimi i šviedskimi vojskami ŭ čas Paŭnočnaj vajny
Kamientary